a neuvedomujeme si aký je to plod.
Je krásne že ho máme no často
ho len tak premrháme.
Ním si cestu do
iného sveta tvoríme.
A až na poslednom
súde sa pokoríme.
Tam budú jedni plakať, iní sa
smiať a každí bude niečo ľutovať.
No netreba sa báť ale už tu na
tejto zemi si treba do onooho sveta
cestu stlať.
Tak to bude ľahšie tu i tam,
budeme vedieť že pozemský
život nebol len taký obyčajný klam.
Žijme život obetavo a pre teba
tak ako si ty za nás zomrel
a vystúpil do neba.
A ked príde tá s naostrenou
kosou, bude to rýchle ako ked tráva
zvlhne rosou.
Budeme sa držať zubami, nechtami
vednebudeme vedieť čo príde, čo
bude dalej s nami.
Strach v nás bude vrieť a stále
sa budeme chcieť vzoprieť.
Každí človek sa života po smrti bojí.
Ale prečo , ved tam sa každá rana i bolesť zahojí.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár