Už na začiatku prvej kapitoly sme si s autorom vôbec nesadli. Tvrdí, že vstávať o ôsmej je seba poškodzovanie, máme zostať v posteli do jedenástej. Ja vstávam o šiestej a v posteli neležím ani o sekundu dlhšie ako je nutné. Do jedenástej by som už mala preležaniny...
Takže zase raz kniha určená pre nočné sovy, čo žijú o tretej v noci na bujarých žúroch a potom spia a spia a spia...
A čo sa týka výzvy na fajčenie, doteraz neviem, či to mal byť vtip alebo vážne mienená rada. Vyznelo to všelijak. Každopádne ďakujem, ale nemyslím si, že rakovina pľúc prispeje k môjmu príjemnému a lenivému životu. Hoci je pravda, že v hrobe si každý oddýchne najlepšie.
Ďalšou vadou bolo obrovské množstvo citácií. Dobre, sú to múdre myšlienky veľkých mysliteľov, ale tie si môžem prečítať aj priamo v ich dielach, či nie?
Toľko to negatívne. Vždy sa najskôr prehryziem radšej tým negatívnym, aby ma ešte čakalo to pozitívne. Takže: za veselo - farebno - komerčným obalom sa skrýva vcelku revolučná kniha, ktorej myšlienky človeka nútia uznať im, že majú svoju pravdu. Autor nám vraví, že je to práve súčasný kapitalistický systém honby za peniazmi, ziskom a výkonom, ktorý nás unavuje. Všadeprítomný konzum nás núti neustále využívať možnosti, ktoré nám dáva (dlhé popoludnia strávené v nákupných centrách, po ktorých ste ešte unavenejší ako predtým) a zároveň od nás chce na oplátku pracovný výkon hodný robota.
Ako lepšie časy nám autor prezentuje dobu pred priemyselnou revolúciou, keď ľudia neboli v zamestnaneckom pomere zaťažení zmluvami a dom im patril aj bez zadĺženia na 10 generácií. Všetkého bolo menej - práce, vecí ale viac zábavy, oddychu a prírody.
A čo teda robiť? Brániť sa. Uskutočníme revolúciu - zostaneme v posteli, budeme pracovať na polovičný úväzok, chodiť na dlhé obedy a kúpime omnoho menej vecí (90 % toho, čo kúpime, nepotrebujeme). Myslím, že toto je príjemný spôsob vzbury (nie je potrebné ani upáliť sa na námestí alebo štrngať kľúčmi, až kým vám nebudú musieť amputovať prsty).
A táto kniha bola príjemné čítanie - pohodovo-revolučné myšlienky, ktoré ospravedlňovali všetky tie chvíle, keď sa mi jednoducho nechce. Veď keď nikdy nebudeme len tak snívať, nebudeme mať ani čas, dostať nejaký fakt bohovský nápad.
Bojím sa len, že môj životný štýl je už vo mne natoľko zakorenený, že sa asi sotva zmením. Ale skúsiť si tento lenivý život aspoň na týždeň, to by mohol byť zábavný experiment, ľudia.
P.S. Aj najväčší milovníci kapitalizmu a Hayekovci telom i dušou by si mohli túto knihu užiť. Koniec koncov, dnes, keď je ich názor taký strašne správny už nemajú ani s kým polemizovať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár