Otázka: Prečo je tá vec tak neskutočne veľká a ťažká?
A) spiknutie ortopédov a výrobcov ortopedických pomôcok - veď keby nebola 3/4 mladých ľudí krivá, kto by nosil korzety, chodil na rehabilitácie a živil celé tými ortopédov?
spiknutie výrobcov učebníc - všímate si, že väčšina nových učebníc sa tlačí na kriedovom (t.j. ťažkom) papieri? Fajn, sú možno lesklejšie a krajšie ale to príliš študijné výsledky neovplyvní. k tomu sú aj čo možno najhrubšie. Osobitne ma dojala učebnica slovenčiny pre 1. až 4. ročník stredných škôl. Hrubá ako Biblia. Prečo nemôžu byť štyri a tenšie?
C) zákernosť učiteľov - vyberajú si tie najväčšie a najťažšie učebnice. Ako naša učiteľka nemčiny, ktorá nám objednala 2 kg učebnicu a na otázku, či to máme nosiť každý deň do školy odpovedala: ,,No samozrejme. dali ste sa na vojnu, tak bojujte."
Super. Po 1) nešla som na vojnu ale do školy a po 2) myslela som si, že sa čaká, že sa budem veľa učiť a nie, že sa zmrzačím.
,,A nemôžeme si ju nechávať v škole?"
,,Samozrejme (obľúbené slovo), že nie! Budete z nej dostávať úlohy."
Snažila som sa tento problém s knihami (už len vzhľadom na moju silnú skoliózu v kombinácii s kifózou) svojpomocne vyriešiť. Nechať knihy pod lavicou - vynadala mi triedna, ktorej sa sťažovala upratovačka.
Nechať ich v skrinke na telocvik - videla ma matikárka a podrobila výsluchu, z čoho sa budem (a či sa vôbec budem) doma učiť.
Nechať ich doma - chýbajú na hodine.
Prefocovať jednotlivé časti - učiteľka rada skáče celou knihou ako veľký nahnevaný klokan, takže musím mať každú stranu (p.s. prefocovať celé knihy - veď zbankrotujem!).
Jediné, čo som ešte neskúšala bola taška na kolieskach ale to si pri našich ,,bezbariérových" autobusoch tak skoro netrúfnem.
A pritom by zo strany mocných stačilo tak málo! Nikto ma nepresvedčí, že všetky tie knihy potrebujem, aby som sa vzdelala. Z vlastnej skúsenosti viem, že mi je väčším prínosom dobrý výklad učiteľa a vlastné poznámky v bodoch ako nejaké dlhé texty. Nezaobišli by sme sa teda aj s menším počtom učebníc, cvičebníc atď.?
A keď už sa bez nejakej učebnice fakt nedá prežiť, nemohla by sa vytlačiť na ľahšom papieri? Dokonca aj lesy by mali radosť...
A čo americký štýl skriniek? V dnešnej dobe internetu, ktorý má už fakt skoro každý, nie je žiadny problém učiť sa z neho.
P.S. Ľudia, to najhoršie máme za sebou! Ani moja plne naložená taška nie je taká ťažká ako ruksak sestry mojej kamarátky, ,,študentky" IV.A ZŠ. Veď prečo by sme deti nezmrzačili, keď ide o takú veledôležitú vec ako je učebnica vlastivedy?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár