Čas beží. Zrazu si otvorí človek oči po žmurknutí a vidí vysoké zelené stromy a nechápe kedy sa to stalo, ako to mohlo prebehnúť to celé tak rýchlo bez toho, aby si uvedomil plynutie času. Kde som bola medzi tým, kým som sa ocitla v bode B od bodu A? Tu sme sa hrali, kým tu boli iba malé stromčeky a teraz? A teraz si nespomínam kde som bola medzitým. Čas šialene beží a od tej doby, odkedy zasadili tieto stromy do teraz, kým oni rástli a svojou existenciou splnia ich poslanie, ja mojím bytím som tu nič nezmenila, nezlepšila na tomto svete, iba som. Dýcham, jem, chodím. Som. Nerozvíjam sa. Neobohacujem svet. A keď odídem, všetko bude také isté, ako keby som tu ani nebola. Nikto si na mňa nikdy nespomenie. Nič tu nezanechám. Ani pravidelné trhy u nás, ktoré o desať rokov by sa mohli stať tradíciou. Nejde o to, aby vedeli moje meno, aby vedeli presne kto s tým začal, ale mojím úsilím by som tu zanechala niečo, čo trvá a vylepšuje vzťahy ľudí. Oni to budú vnímať iba ako trh, ale ja viem pôvodné poslanie. O tom to je. Iba sme. Neuvedomujeme si že žijeme. Nechceme byť súčasťou tohto sveta, nechceme ju vytvárať, iba v nej existovať a byť ovcami.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
