Po čase som začala lúštiť náš vzťah. To, že je ku mne milý a mám ho rada neznamená, že ho ľúbim. Pochopila som to, až keď prišiel ďalší chalan, a to Max. Poznala som ho už dlhšie, keďže je to kamarátkin bývalý. Zoznámili sme sa asi pred rokom, keď som s nimi šla vonka. Nebol mi sympatický, teda väčšinou sme na seba zazerali, priam som ho nenávidela. No po tej dlhej dobe som ho stretla v autobuse. Pozerala som na neho ako vyoraná myš. Tak strašne sa zmenil.

Už nemal ten vyhladený účes a tupý výraz. Mal šiltovku, spod ktorej vytŕčali blonďavé vlasy, nižšie krásne hravé zelené očká. Bol taký, ja neviem, iný, ako som ho poznala. Vymenili sme si pár pohľadov, úsmevov no ani jedno slovo. Možno to bolo tou vzdialenosťou medzi nami, možno niekto medzi nás postavil bariéru. Tak sme sa na nesmelo usmievali.

Ale prišla zástavka a obaja sme vystúpili. Hodila som po ňom ešte jeden úsmev a rýchlym krokom som sa pobrala domov. Po pár krokoch som si uvedomila, že ešte čakám mamu, keďže sme boli spolu kupovať môjmu novému psíkovi granule. Tak som zastala a otočila som sa. Nepravidelnými, no celkom rýchlymi krokmi sa blížil ku mne aj s kamarátom. Celú dobu sa na mňa pozeral, no nezastal. Keď tesne okolo mňa prechádzal, hodiť na mňa úsmev a pozdravil sa. Odzdravila som a začala premýšľať.

Až večer mi došlo, že keď sa pozdravil, preskočil mu hlas. To bolo tak strašne sexi. Vtedy som na sebe odpozorovala, že stále na neho myslím. Nič som si z toho nerobila, však sa mi v živote nepozdravil, tak je to hodné premýšľania.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár