Včera večer som si písala s Maxom na Skype. Troška mi preskakovalo, tak sme sa totálne nasmiali. Rozplánovali sme si celú budúcnosť. Ako sa vezmeme v zámku a odsťahujeme do Kanady, aby mohol hrať hokej. Toto boli ešte tie normálne témy. Neskôr sme prešli aj na splodenie detí v sprche, keďže som nebola jediná, ktorej šibalo.

Medzi tým, ako sme s Maxom preberali budúcnosť, písala som si na Facebooku aj s Matesom. Ten prišiel z parku, takže bol celý dolámaný. Chce niečo dosiahnuť, takže aj padne sto krát, tak na sto-prvý sa postaví. Niekto by si myslel, že si sám seba neváži, ale on len robí to, čo ho baví. A venuje sa tomu na 100%. To sa mi na ňom páči, že si ide za svojím cieľom.

Tak teda som sa ho takého dolámaného snažila vytiahnuť vonka, aby som vyvenčila psa. Ale bol dosť zničený, takže som musela ísť sama. Celkom som s tým rátala, keďže v poslednej dobe sa ide zabiť. Skúša nové triky a stále padá. Začínam sa o neho báť.

Tak sme sa troška povadili, ale to len tak "akože". O pár minút to bolo v pohode. Keďže začal on, tak aj ustúpil. Je zvláštny a to ma na ňom fascinuje. A má jednu veľmi zlú vlastnosť. Aj keď nechcete, dokážete mu prezradiť aj najtajnejšie tajomstvo, aké máte. A takto som sa prekecla. Tak začal vyzvedať, kto je Max a všetko okolo. Povedala som mu základné veci, určite nie všetko do detailov. Nebol veľmi spokojný, takže doteraz sa to snaží so mňa dostať. Ale nie. Nechcem mu povedať niečo viac. Bojím sa, že on pre mňa znamená niečo viac a mohla by som to neskôr ľutovať.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár