Bola som vonka s mojím psom, Matesom a jeho kamarátom. Bola som veľmi nahnevaná na svoju sestru, jej dcéru, brata, mamu a všetkých. Potrebovala som vypadnúť, tak som šla so psom do hory, kde som polhodinu preplakala. Potom som volala chalanom a šla som za nimi.
Prechádzali sme sa okolo priehrady, kecali sme a smiali sme sa. Bol to proste krásny večer, na ktorý nikdy nezabudnem. A na jednu vec obzvlášť. Na vec, ktorá sa stala, keď sme sa už vracali domov a ja som ich išla odprevadiť. Cestou sme si kúpili Šofokolu a dve lízatká.
A ako sme tak boli pred Matesovým panelákom, z nejakého dôvodu, ktorý si už nepamätám prišlo na to, že mi má dať lízatko. Bez váhania mi ho ponúkol a ja som si ho vzala a strčila do úst. Hodil na mňa krásny úsmev, napriek tomu, že po nás zazeral ten ďalší chalan, ktorý ma chce. Vymenili sme si krásne pohľady a naše prvé spoločné objatie.
Bola to neskutočná udalosť, kvôli ktorej som nemohla celú noc zaspať. Stále sa mi v hlave premietala otázka, či ho ľúbim, alebo mi je len strašne podobný. A stále na ňu neviem odpovedať. Možno práve preto ma napadla jedna nezvyčajná vec.
Cestou domov som si trhala krásne, poľné klinčeky. Keď už som mala plnú dlaň, napadlo ma, že natrhám ešte zopár a potom ich spočítam. A príroda mi sama určí, či bude medzi nami niečo viac, alebo nie. Ak bude párny počet tak budeme spolu chodiť, ak nepárny, všetko sa to rozplynie. Doma som ich spočítala a bolo ich 44.
Neskutočne krásny pocit zaplavil moje srdce, ktorý trvá doteraz. Už nemám potrebu rezať si žily, ako doteraz, aj keď mnohokrát to bolo kvôli nemu. Odhováral ma od toho, no inak som to riešiť nevedela. No teraz už viem, že to nebolo správne a krajšie, bezpečnejšie a dúfam, že aj príjemnejšie bude o neho bojovať, ako za neho trpieť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár