Ked prisla puberta, myslela som si, že svet patrí iba mne. Vystrájala som na diskotékach a na teba som zrazu nemala čas. Vtedy som netušila, že no dnes viem, že ťa to veľmi trápilo. Jediné, čo ti zostalo, bola samota. A ešte gitara. Ja som medzitým zažila prvé bozky, prvé vzťahy... a aj prvé sklamania.
Pochopila som, že život nie je iba zábava. žiaľ som si vyliala na tvojom pleci. Ty jediný si ma vedel pochopiť. Dlho do noci sme spolu vysedávali. Tak rada som počúvala, ako hráš na gitare. A ani neviem ako sa to stalo, ale zaľúbila som sa do teba. Bol si iný, taký jemný a citlivý, iba s tebou som sa cítila dobre, no ty si ma vždy bral len ako kamarátku. Zožierala som sa preto, až som to už jeden večer nevydržala a zdôverila som sa ti som svojimi pocitmi. Bola som pripravená aj na odmietnutie, nie však na to , čo si mi povedal. Kým budem žiť, na tie slová nikdy nezabudnem. Týždeň som nevyšla zo svojej izby. Chcela som ti dať svoje srdce, ale ty si mi ho zlomil. Nemohla som uveriť, nechcela som veriť, že si gay.
A potom si prišiel za mnou. Nechcela som ťa počúvať, netúžila som po tvojom ospravedlnení, chcela som len, aby si ma miloval. Presedeli sme spolu celú noc. Vtedy som ťa konečne pochopila...
často sme sa prechádzali po parku, naháňali sa v jesennom lístí, držali sa za ruky. A všetci si mysleli, že patríme k sebe. Pravdu sme vedeli iba my dvaja.
Bolo mi jasné, že túžiš po niekom, koho by si mohol milovať. Bol si iný. Vedel si, že ak to budeš takiť, nikdy nebudeš šťastný. Ked sa to roznieslo našim mestom, kamaráti sa zi otočili chrbtom a rodičia sa za teba začali hanbiť. Zostala som ti iby ja.
No bola som prislabá na to, aby som ťa ubránila pred svetom, výsmechom a urážkami, hoci som sa snažila zo všetkých síl. Odpusť, chcela som žiť svoj život. A netušila som, že ten tvoj sa pomaly rúca.
Nemohol si ísť na ulicu, nemohol si sa zabávať, nemohol si slobodne žiť. Netušil si, že ľudia sú až taký krutí.
A potom, v jeden večer, si mi celý roztrasený povedal: ,,Chcem sa s tebou milovať." Odmietla som. Viem, že tým by si si iba ublížil. Ako môžeš zaprieť samého seba, zmeniť svoj život tak náhle a tváriť sa, že si ,,normálny"?! Nikto sa sám pred sebou neschová. Tebe bolo súdené niečo iné.
To, že berieš drogy som sa dozvedela, až ked si ležal v nemocnici. Bola som jediná, kto za tebou prišiel, no možno si o tom ani nevedel. Iba raz si sa prebral z kómy. A ja som ti nedokázala odpovedať na otázku -Kde sú moji rodičia?- Prosím ťa, prepáč im, odpusť nám všetkým... Držala som ťa za ruku a dívala sa do tvojich modrých očí. Do očí, ktoré som tak milovala. V ten večer si zomrel. Potichu, bez jediného slova.
každú noc vidím v sne tvoju bledú tvár. Mamine svadobné šaty už dávno zažltli, iba niet tej, ktorá by si ich obliekla...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
boze je to smutne ma to brutane chytilo za srdce...je mi to strasne luto ... ale treba bojovat aj ja som prisla o niekoho pre nedavnom a je to tazke ale drz sa moja ...
3
je to strasne smutne a pekne ........a na tvoj vek je to velmi pekne
Napíš svoj komentár
Viem, že to sa asi nedá, ale ak to má byť realita, pokús sa byť čo najviac veselá a smútok niekde hlboko zakopať. On tam bude stále, ale už sa nebude ozývať. Zbaviť úplne sa ho nikdy nedá.