Posledný úsmev na perách, v očiach smútok a strach, prvé dieťa vo dverách a začiatok nádejí na konečný krach, devätnásť rokov a život zničený, posledný záblesk nádejí a túžba žiť. Devätnásť, tá posledná méta v živote, čo ľahko ubije ťa, devätnásť a jedno dieťa čo čaká ešte v živote. Devätnásť odišla tichá rodina, už len nad truhlou vdychla. Malá blndýnka s modrími očami, nikto by ste tragédiu jej matky nespoznali, ticjé slzy po tvári deťom tečú, čo bez lásky životom sa vlečú. Devätnásť, je ako jej matka, no o jednu tragédiu ťažšia, devätnásť a predsa je iná, svojou láskou na seba neplytvá. Devätnásť a prvé dieťa, oči mu neklamne šťastím svietia. Prešlo pár rokov a tragédia končí, blondýnka stojí na jej konci, za ruku ju zviera bábo malé, čo nikdy nezistí, čo sa stalo jeho amme.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár