... nestalo sa to teraz, bolo to minulú jeseň ... je tomu rok. Rok, a aj napriek toľkému času to bolí a nedá sa zabudnúť ... mala som Ho a On ma opustil, opustil všetko, čo bolo naše ... opustil nás, opustil mňa, opustil seba ... vierou v to, že takto sa jeden druhému neodcudzíme ...

... prešiel rok, a ja sa odhodlávam dať von to, čo som vtedy dala najavo len jemu ... slzami napísané, bolesťou vtlačené do papiera, láskou vyryté do srdca ... silné a nezmazateľné, uložené hlboko v duši, nezabudnuteľné ... to, čo som k nemu cítila ...

... tak vykladám svoje srdce ... nech pocíti aspoň kúsok voľnosti ...

Pre Teba ...

... Nikdy si mi nebol ľahostajný, ani nejaký taký v poradí. Množstvo ľudí to v našom veku nemyslí až tak vážne. Možno sme neboli spolu roky, no ... aj napriek tomu si bol pre mňa ten, ktorého som vždy čakala. Ktorého som si predstavovala. Tebe sa podarilo zlomiť vo mne niečo, čo sa vo mne vytvorilo po pár vzťahoch, ktoré sa nepodarili a boleli. Hoc neboli nejak extra dlhé, ja si myslím, že na dĺžke vzťahu pri láske nezáleží. No s tebou som konečne pochopila, čo znamená niekoho ľúbiť a žiť preňho, úplne sa tomu druhému otvoriť, totálne mu dôverovať, chcieť a vedieť si predstaviť s niekým aj ostať...
Ty jediný vieš aká som, áno. Nikto nevie toľko, čo ty, pretože tebe som dôverovala tak ako nikomu. Dôverovala som ti tak, ako som vždy chcela dôverovať len jedinému človeku. Všetko bolo krásne, bez problémov, ale to, čo sa stalo, tak nečakane, áno, ja som to vôbec nečakala, zanechalo vo mne až príliš veľa. Veľa bolesti, sklamania, smútku, cítila som sa tak strašne zradená ... A to, čo si znamenal ty pre mňa, mi nedovolí, nikdy mi nedovolí, aby som ťa vymazala zo svojho života a absolútne nevnímala ...
... A čo pre mňa znamenal náš vzťah? Zrazu všetko zmizlo. Zo dňa na deň. Z minúty na minútu. Stratila som to, pre čo som žila. To, čo ma konečne po dlhom čase tešilo. To, čo som tak neskutočne milovala, čo ma napĺňalo, v čo som tak verila. Vieš aké je pre mňa ťažké sa s tým doteraz vyrovnať? Stratila som časť seba, seba samej, ktorú už nikdy nič nenahradí ... možno príde, možno "dorastie" tá chýbajúca časť, ale už to nebude tá pôvodná ... tá, ktorá toľko znamenala ...

 Blog
Komentuj
 fotka
uebersinnliche  5. 10. 2010 10:08
mám podobné pocity.. dokonca po 2 rokoch... ale prajem ti, nech aspoň tá chýbajúca časť dorastie, keď už nič iné...
 fotka
jozo100  5. 10. 2010 11:41
dufam ze nadej ti ostala a ze raz pride aj ten pravy lepsi ako ten minuly
Napíš svoj komentár