... toto všetko bol aj môj prípad ... po prvej veľkej životnej prehre, prvom obrovskom nesplnenom sne, túžbe, pri prvej postavenej prekážke, vybudovanom múre som myslela, že môj život už nikdy nebude tým, čím bol, že všetko, čo som si budovala a o čo som sa snažila, na čom mi najviac záležalo a to, pre čom by som a som urobila všetko, čo bolo v mojich silách a všetko na svete, sa rozsypalo ako domček z karát ... zmizlo ako dym vo vetre, jednoducho ... môj život stratil význam zo sekundy na sekundu ...
... zmenilo ma to ... najprv som robila hlúposti, ubližovala sebe aj ostatným vo svojom okolí, utápala sa v slzách a ľútosti, nevediac ako ďalej ... všetko, čomu som zahĺbila veľkú časť svojho života bolo odrazu preč ... nezáležalo mi už na ničom ,hľadala som úľavu a pomoc tam, kde mi úľavu a pomoc nikto a nič neposkytne ... vďaka tomu som sa ocitla na pokraji života a smrti, tam, kde som nikdy byť nechcela a predsa som tam odrazu bola ... nie som n to hrdá, ale stalo sa, nehľadám žiadne výhovorky, lebo za to môžem sama, jednoducho som nenašla ten správny smer ako ísť ďalej ...
... môj život bol dlhý čas prázdny ... mala som okolo seba ľudí, ktorí boli ochotní pomôcť, pomôcť prekonať to, s čím som sa odhodlávala biť sama, ale bola som príliš hrdá, mysliac si, že najlepšie je, keď človek ide zoči voči osudu sám ...
... prešlo množstvo času, mnoho chvíľ samoty, mnoho sĺz a kriku ... prišiel však čas, keď človek klesol na samé dno a bolo na čase sa odraziť, uvedomiť si predovšetkým to, že človek bude mať hodnoty predovšetkým vtedy, keď si to sám o sebe povie, keď sám si začne uvedomovať seba, svoj význam, svoj život, keď si sám seba začne vážiť ... tá chvíľa prišla, chvalabohu, včas ... mraky sa z mojej oblohy stiahli a vykuklo slnko ... jeho lúče boli najprv slabé, jemné ... neskôr však silneli a zo mňa sa stal nový človek, plnohodnotný vážiaci si sám seba, uvedomujúci si svoje hodnoty a význam pre tento svet ...
... časom som našla opäť dôvod prečo byť šťastná, prečo žiť, chodiť po ulici s úsmevom na tvári, rozdávať energiu a pozitívnosť všetkým naokolo ...
... po tom celom období som si uvedomila pár vecí ... že nikdy nič nieje najdokonalejšie, vždy môže byť niečo lepšie a lepšie, že všetko sa dá vyriešiť, že ak človek chce, hľadá spôsoby a nie dôvody ... že treba veriť snom a vôbec treba veriť ... že človek bez priateľov neznamená nič a sú tou najdôležitejšou súčasťou našich životov, a že teraz som ten najšťastnejší človek, ktorý kedy chodil po svete ... nemám peniaze ani vily pri pláži, nemám tučné bankové kontá ... ale mám seba a svojich priateľov, svoju rodinu a človeka, ktorý pri mne stojí nech už sa deje čokoľvek ... a to je to najdôležitejšie v živote ... za to každý deň ďakujem Bohu ... oplatí sa čakať ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár