On odrazu vchádza do izby a pomaly sa blíži k nej. Obaja sú opití. Ona kúsok, on troška viac. Už je pri nej a obkročmo si sadá poza ňu na stoličku. Objíma ju a jemne ovoniava vôňu jej vlasov. Obaja sú zahĺbení do myšlienok a počúvajú piesne, ktoré kedysi sprevádzali ich spoločný život. Znenazdajky si dievča uvedomí, že ju hladká a bozkáva jej krk a šiju. Miluje tieto jeho dotyky, tie jeho bozky, jeho dych na jej pokožke.
Prejde krátka chvíľka a obaja sa nachádzajú vo víre vášne, bozkov a dotykov. Milujú sa. Ich milovanie bolo vždy troška tvrdé, ale plné lásky a túžby jedného po druhom. Teraz tam ale už láska možno chýba, možno nie ... ona ho miluje stále, on ju možno. Noc je dlhá, neprejde chvíľa, ktorá by nebola využitá.
O pár hodín sedia pri sebe, on drží v rukách gitaru a hrá. Sú to pesničky plné lásky, citov, smútku, šťastia i nešťastia ... sú to pesničky, ktoré kedysi obaja spoločne počúvali. Ona sedí, pozoruje jeho tvár, jeho pery ako vyslovujú slová tých úžasných pesničiek, jeho prsty ako jemne prechádzajú zo struny na strunu a vytvárajú tie nádherné tóny, pozoruje ho celého, tak ako to vždy rada robila.
Po dlhej a nekonečnej chvíli, hoc si želá, aby sa nikdy neskončila, vstane. Pohladká ho po jeho úžasných vlasoch, pričom sa jej vynárajú ďalšie a ďalšie spomienky na minulosť, na to, čo kedysi oni dvaja spolu boli, čo znamenali jeden pre druhého, skrátka ... spomienky na to, čo bolo a už nebude. Tichým jemným hlasom mu hovorí, aby si šiel ľahnúť. Chvíľu jeho prsty ešte vytvárajú tóny, no potom ukladá gitaru a ide si ľahnúť k nej.
Zaspávajú spolu, v jednej posteli tak, ako zvykli. Dievča zaspáva s úsmevom na tvári, pretože konečne má pri sebe toho, koho miluje, kto pre ňu znamená všetko na svete. Po tých dlhých mesiacoch odlúčenia sa k sebe opäť dostali. Zaspáva dúfajúc, že ich životy sa opäť spoja a bude to tak ako to bolo kedysi. Plné šťastia, radosti, lásky, nádherných spoločných chvíľ. Zaspala.
Prichádza ráno, zobúdzajú sa jeden pri druhom. Avšak ráno už nie je také, ako večer. Zobúdzajú sa ako dvaja ľudia, ktorých životy idú každý iným smerom. On to berie bez problémov, ako samozrejmosť. Ona s prekvapením a šokom, ale nedávajúc to najavo, sa snaží tváriť rovnako ako on.
Po chvíli s jej pýta: ,, My sme spolu spali?!" Ona naňho pozerá s nepochopením a len prikývne. On to ďalej nerozoberá. Akurát oznámi, že si nič z predošlej noci nepamätá, hoc to nie je pravda. Oblečú sa. Ona sa pobalí a odchádza. Pozrie sa na ňu a hovorí jej: ,, Dúfam, že to neberieš vážne. Sme predsa dvaja dospelí ľudia. " Hovorí to s takým pokojom v hlase, s takou flegmatickosťou, až ju to neskutočne zaráža. Avšak, prikývne mu na súhlas.
Vychádza z domu, on ju ide odprevadiť na zastávku. Prichádza autobus. On ju objíme a poďakuje jej za predošlý večer. Zachránila mu život. Pomohla mu, keď o sebe nevedel. Dostala ho domov. Na úkor seba, pretože si tým len narobila doma problémy. Pozerá naňho, nastupuje do autobusu a so slzami v očiach odchádza.
Celé to je ako sen. V jej hlave sa teraz zmiešali všetky možné myšlienky a úvahy. Urobil niečo, o čo m ani netušil. Prebudil v nej všetko, čo sa jej podarilo za ten dlhý čas skryť, pochovať, zabudnúť, zapadnúť prachom. V jej srdci sa teraz objavila tak neskutočná bolesť, toľko prebudenej lásky k nemu, toľko slov v jej mysli víri, toľko by mu chcela povedať, ale ... nemôže. Vie, že by to bolo zbytočné, vie, že by tým len poškodila ich ako-takému vzťahu, ktorý nechce zničiť, nechce, aby zanikol úplne, hoc bolí.
Od tejto chvíle je jej srdce opäť otvorené iba jemu. Nikomu inému nedovolí, aby sa doň dostal. Nikto nesmie vedieť o nej toľko, čo vie on. Nikto sa k nej nesmie dostať tak blízko, ako sa to podarilo jemu. Ona to jednoducho nechce. Miluje ho a je odhodlaná preňho čakať koľko len bude vládať. Dúfa, že si raz uvedomí, že oni jednoducho k sebe patrili, že spôsob akým sa spoznali nebol náhodou. Že všetko to, čo mali spoločné a spolu zažili, už nikdy s nikým iným nebude.
Jednoducho k sebe patria. Boh to tak zariadil. Ale prečo práve ich potom aj rozdelil? Možno je to skúška. Skúška lásky. Skúška sily. Skúška osobností. Možno ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár