Prežili sme spolu veľa, bolo nám ťažšie, ale aj lepšie. V našom spoločnom živote boli chvíle, ktoré si uchováme v pamäti obaja. Bolo to niečo jedinečné, niečo čomu obaja stále nerozumieme a často tomu venujeme svoje myšlienky ... Ale spravil to. Ukončil to, tak teraz nech neľutuje nič, nech neľutuje seba, že nevie nájsť nikoho takého ako ja, nech nikoho neporovnáva so mnou, nech ... nech mi dá pokoj s minulosťou, chcem zabudnúť, prestať sa trápiť, začať odznova, začať novú etapu života, nájsť niekoho, kto ju bude zdieľať so mnou. Znamenal pre mňa to, čo nikto nikdy nie a ani nebude. Urobila by som preňho všetko (rozprávam akoby som nerobila ...). Stála som za ním stále, na jeho strane, podporovala som ho vo všetkom. Nie preto, aby bol spokojný on, ale preto, že som v neho verila, verila som v to, čo robí, čo rozpráva. Verila som každému jeho slovu, pohľadu, dotyku ... nechala by som sa ním viesť kdekoľvek, keby moje oči nevideli. On toto všetko nechal, tak nech sa k tomu nevracia!
Po vyše 4 mesiacoch absolútneho ticha, keď sme sa po dlhej dobe vôbec nebavili a mne to začalo len a len pomáhať, mi po vianociach prišla správa. Áno, od neho. Prekvapilo ma to, keďže som si ho vymazala z priateľov(áno trápny facebook). Otvorila som správu a v nej stálo: ,,Chýbaš mi :/:/ .... a čo?:/ " ... Nevedela som, čo mám robiť. Bolo to obrovské prekvapenie, ale nevedela osm, či si robí srandu alebo ako to mám chápať, keďže jeho humor bol skutočne multifunkčný a multipochopeniahodný. Rozhodla som sa to obrátiť na srandu. V tom mi prišla žiadosť o priteľstvo a to ma dostalo ešte viac, keďže viem, že toto nie je jeho štýl! Ale prijala som. No neviem, či to nebola chyba. V priebehu dňa sme si vymenili pár slov ... a opäť sa mu podarilo ma šokovať. Ďalšie správa s ohromujúcim obsahom: ,, Rozmýšľal som, tak ako zvyknem a ... si to najlepšie čo ma mohlo stretnúť." ... No povedzte, ČO!!! má toto znamenať? Po vyše roku oddeleného života, po tom všetkom, čo mi nahovoril, prečo to tak je a podobne, prečo?? toto robí!
Prešiel týždeň od tejto udalosti a opäť sme sa ocitli v konverzácii. Túto vám sčasti zverejním, pretože prerozprávať toto všetko je nemožné. Začala to hlúpa vtipná konverzácia, počas ktorej mi prišla správa: ,, Ako som minule zapol tvoj komp ..keď si sladko spala na tej krasnej bielej posteli (po párty na byte prespal u mňa) ...........s tým poloúsmevom v sne .........zobudil som sa ráno do nekonečnej rozprávky a pozeral sa na teba ... "
Nerozumiem, skutočne nerozumiem týmto vetám a spomienkam, načo je to všetko dobré, keď vie, ako to na mňa pôsobí! (samozrejme, že to na sebe nedávam poznať)
A teraz časť tej konverzácie, resp. jeho pasáž, ktorá tiež bola ako nožom do srdca ... :
- ,, Ľudia sa nemenia, milujem tie časy, fakt. Chýba mi to strašne. Ale ... všetko je tak ako má byť Strašne som miloval tvoj posledný semafor , ako dlho bola červená a ja som sa už tešil na teba. Až som sa zo seba smial, že to bol jediný, ktorý som prešiel na červenú ... ale je to na dlho ... "
Pochopte to niekto prosím, pretože toto už ja pochopiť nedokážem. Prečo niekto urobí niečo také? čo ho k tomu vedie? Aký to má zmysel? ... Pretože ja v tomto zmysel nevidím, pokiaľ to má všetko ostať takto ako to je ((
Čo je príčinou? Nezrelosť? Egoizmus? Hlúposť? ... Všetko dokopy?
Prečo to KURVA aj po takej dobe tak strašne všetko bolí?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mshetfield
14. 1.januára 2011 13:01
fuu, ja by som ho asi zabila... buď nech sa vráti, alebo nech ti dá úplný pokoj... mal by to vedieť, že ty o jeho tieto rečičky (ktoré sú ináč naozaj krásne) vôbec nestojíš, pretože... on ti ublížil, on ako keby si neuvedomoval, že tebe tieto slová ubližujú, ako keby sa iba on poterboval vyrozprávať, niečo ti dopovedať... no neviem, či som to správne pochopila, ale takto mi to príde... jooj :/
Napíš svoj komentár