A neotŕčaj zákazníkom riť, zaplatili si len za pivo!... a zákazníčkam?:P

včera som už ráno vstala prdelou a hned som vedela..ze tento deň..bude dlhý a otrasný.
Este male upozornenie: teraz som skazeny jogurt.sakra sakra. A v tomto blogu sa možno vyskytne nejaká tá nadávka.

včera sme mali v reštike akcie. Aj dole. Aj hore.. neznášam akcie.. všetci sme z toho nervní, nič sa nestíha..a navyše tí ludia.. ja asi ozaj nemám rada ľudí.. mala som ísť študovať veterinu. čo už.
Prídem dole, že už začnem zdobiť, keď uvidím dvoch idiotov (inak by som ich nazvala zakazníkmi. Ale som skazený jogurt. Pamätajte.) co sedia pri pive, hoci mame zavreté. Nezavreli sme dvere, nedali na ne 4O zámkov, a Alibaba nerobí vyhadzovača..tak sa nedovtípili. Dvere ani nezavriem. By som tu skapala od tepla..ale títo dvaja vypadnú..
Ocííííííííííííííííííí?!
Dozvedám sa, že nemám byť nervózna, že si len vypijú pivo a pôjdu. Nemám si ich všímať a mám si kludne zdobiť.
Oukej,. Oukej. Ty na mne vidíš sukňu, ja na sebe vidím sukňu. ale keď tu budem loziť po lustroch a vešať balóniky, idioti uvidia aj pod ňu.. ale ako chceš ocinko.. ako chceš.

Jakože.. vám vôbec nie je blbé tu sedieť na riti a piť svoje pivo, kým tu já umývam stoly a čejndžujem obrusy. Žé né?
zavesím začiatok harmoniky na stenu a jej druhý koniec chcem pripevniť na stenu oproti. Harmonika je však krátka (fayn!)
„aha. Tá harmonika je krátka“ prehovorí nahlas idiot číslo jeden. Správne ty idiot. Každý kto vidí krátku harmoniku, ktorá nedočiahne z jednej strany miestnosti na druhú, vie skonštatovať, ze je kratka.. ako som si len o tebe mohla mysliet ze si idiot ty idiot? A každý idiot dokonca vie tento problem vyriesit. Bud ju proste ovesím inak, alebo na konce priviazem kusok šnurky.
„mala by si na koniec priviazať dve šnúrky“ ozve sa druhý idiot. Úúúú. Aký šikovný idiot. Povedz mi aj morsky koral na štyri a dostaneš čokoladku!!!
Lozím teda hore dole. Kým si otec všimne, prečo su idioti ticho. Vezme ma do kuchyne a povie „ neotŕčaj zákazníkom riť, zaplatili si len za pivo!“ „a zákazníčkam?“ to tá sukňa oci..to ta sukna..ale nemam si ich vsimat, nemambyt nervozna. A nie su to idioti..tí idioti..

Ešte prichádza hudobník. Pýtala som sa mamy dopredu, že čo bude za hudbu a ona mi povedala, že „živá hudba“ . mamy? Ale ten hudobník je mŕtvy. Nemal by živú hudbu robiť živý človek? Tipujem mu tak 7O. začína sa obzerať dookola. A keď ma zbadá.. čož ma zbadal, tak už nebudem mať pokoj. A naozaj. Nemám pokoj. Jeho dcéra je lezba. Poznám ju, občas k nám príde na obed. A on si to zrejme kompenzuje a balí tiež každú sukňu. „dievčatko..ako sa voláš? Aké krásne oči. Čo študuješ. Máš chlapca? Zahrám ti niečo..“
Pri všetkých pidžeonových očiach! Už len toto mi bolo treba. Ale šak, preskúšame si ročník výroby.
„ujo?“
„ale no! Volaj ma predsa Milan (lišiacke žmurknutie)“
„heh. UJO Milan? Zahrajte mi niečo moderné!“ a kladiem dôraz na moderné.ešte si spomeniem na tuleňa a jeho vyznanie o Madoňke. To, čo začína hrať nepoznám. Narodila som sa totiž v 1986 (tuleň a bziki! Ja nie som stará!vy soploši!) počkať..počkať.. začína sa mi mariť z hudobnej.. šak to je valčík na modrom Dunaji
otec medzitým idiotov vykázal.. dal do dverí véľký kochel aby zavrel restiku. mame uz len hodinu vsetko postíhať.
„dobrý deň“ ozve sa niekto z poza mojho chrbta.
„dobry! Zatvorené.dovidenia“.

By ma zaujímalo, ako preskočili ten veľký kochel (mne je vyše hlavy) aby sa dostali do vnútra. By som to ozaj chcela vidieť.. tá možnosť sa mi ponukla presne o dve minuty. Vidim pupkatého pivára, ako obkračuje, podčupuje, bojuje s listami, pričom sa mu podarí stupiť si na vlastnú nohu a zhodiť si šiltku. Presne minutu bojuje. A už je vnútri pretrie si pot s čela, že za tento úkon si veru pivo zaslúži. Jemu to fakt nedošlo. Láska je slepá, hlavne tá k pivu.
„dobrý deň, zatvorené. Dovidenia“
pozrie sa na mňa či to myslím vážne.
Pozriem sa naňho, či to myslí vážne, že by som to nemusela myslieť vážne.
Vešiam ďalej balóniky. Ale najprv dám do dverí ešte stojan na kvety. Je široký. Stačí. Kričím mame do kuchyne, že by som chcela vidieť toho idiota, ktorý by už toto nepochopil. Otočím sa. Takýto idiot má červené tričko, hnedé kraťase, sandále a z nich do polky lýtok vytiahnuté ponožky., ladvinku, okuliare a fúzy. Musel ma počuť. Pozriem sa naňho. Bez rozpakov. Každému idiotovi by malo aspoň raz zaživot povedané pekne bez okolkov, že je idiot. Bolo mi cťou. Idiot a teraz:
„dobrý deň. Zatvorené. Dovidenia“
„a nemohli by ste mi zajedno naliať? Si sadnem do kuta a budem ticho.“
Netvárim sa, že rozmýšlam. Ja ozaj rozmýšľam. Samozrejme nie nad tým, či mu to dovoliť, alebo nedovoliť. Ale nad tým, či by nebolo efektné pozmeniť „aspon raz za život“ na „aspon dvakrat za deň povedať idiotovi, že je idiot“
„nie. Dovi“
aspon som slusna, vzdy sa pozdravím
už ma to hnevá. Aj keď je málo času a vela prace. Predsalen idem na dvere zvonka nacapiť oznam títo sa nedovtípia, ani keby bol vo vchode tank.
Lepím teda ceduľu na dvere, celá som oblepená páskou. Na papiery veľké zreteľné UZAVRETÁ SPOLOČNOSŤ keď v tom jeden chce ísť do vnútra. Zdrapím ho. Postavím pred ceduľu nech čita: u-z-a-v-r-e-t-a s-p-o-l-o-č-n-o-s-ť !
„a to ako dnes?“
nie pane. Lepím to tam na predvčerajšok. Viete. Mali sme uzavretú spoločnosť a takto si to pripomínam. Dnes! Ty idiot! DNES!

Dokončím výzdobu, idem chystať poháre a ľad. Hm. Tieto sáčky na ľad sú akési komplikované. Ako sa to tam? Oné. Šak to vytečie.. ale je to krátke, uzlík tam nespravím. Čo teraz? Už somnervózna, rozhadzujem rukami a prskám. Chcem tím odborníkov! Chcem! Tím odborníkov nech to za mňa vyriešia! Sakra sakra. Hľadám obal. Už som v koncoch, tak si teda prečítam návod.
„manipulácia so sáčkami je taká ľahká, že by ju zvládlo aj malé dieťa.“
Beriem späť. Nechcem tím odborníkov. Chcem tím detí! A právnika! Tú firmu zažalujem!
Hotovo. (dobre, dobre, ozaj to bolo jednoduché)
Prichádzajú ľudia a ja mám čo robiť aby som stíhala s mamou v kuchyni.
Bolo mi povedané, že o siedmej môžem ísť domov, že to tu zvládnu.
O deviatej, mám prvé minuty pokoja. s mamou sa rozprávame o hudobníkovi. že obdivuhodné ako sa zmieril s tým, že jeho dcéra je lezbička. nie kazdý by to dokázal. mama hovorí, že ona by to nevedela. v tom stŕpne a spýta sa ma: "nie si lezbička, že? máš ty vôbec ešte toho frajera?" odchádzam na chodbičku.Vezmem mobil do ruky, že cice baletke napíšem esemesku „SOS“. To stačí a pochopil by, že je zle.. ale ešte chvílu počkam. Umyjem riad. pekne sa nakopil. Púšťam vodu. A pokazí sa batéria. Voda mi strieka presne do ksichtu. Ešteže nie do panvice za mnou, kde zohrievam ryby. By mi zhoreli vlasy! Takto sa mi len topí obočie.

Vyriešené. Beriem mobil do rúk, že toto už.. ale nie. Cica má toho tiež dosť. Nechám to tak. Som hladná. Ešteže jednu rybku nechali nasi aj pre mna. Idem si ju chystať. Keď v tom príde otec a hovorí mi., že Tonko je ešte hladný a dal by si rybku. A myslí tým moju.
Vy neviete, kto je Tonko, že? Tonko pozná, a žial aj hovorí nespočetné množstvo vtipov. Všetky poznám nielen ja, ale ešte za Rakúsko- Uhorska sa tradovali ako „suché“. Tonko je preto ideálna osoba, ktorú by ste si želali vziať na opustený ostrov. A tam ju zabili. Žiadni svedkovia, žiaden trestný čin. Tonko teda dostal MOJU rybu. Ale otec nestíha a hovorí, nech mu ju zanesiem ja. (odkedy som bola nepríjemná na jedného konkrétneho zákazníka, tak ma otec nenechá obsluhovať. Hm.. bola by som milá na Tonka? Muhehe.. ale svedomie mi nedovolí a radšej sa otca spýtam „si si istý, že chceš, aby som mu ju zaniesla JA?“ otec uznáva a berie mu ju sám.
Som hladná. Tonko je moju rybu. Otec ju nesie späť zjedenú len dopoly. Že nevládze. Že nech mu ju zabalím. Dobre Tonko! Nech ti oja ryba chutí aj zajtra!!!
Domov sa dostávam o jedenástej. Som hladná, unavená, aešte stále bez výsledkov z edukači.
Ráno sa dozvedám, že Tonko celú noc nespal. Ževraj bol tak prejedeny z tej ryby. (bola malička! Bola moja, to preto mu nesadla )

Zasa dlhý príspevčok, že?
koňec

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

16 komentov k blogu