Nie 666! To 83 je diablovo číslo!

Zapamätajte si to! Zapamätajte si to skôr, než nastúpite do toho diabolského autobusu! Povzbudená ním som sa odhodlala spísať všetky rany môjho srdca, fóbie a frustrácie, ku ktorým som došla počas pravidelného 4ročného cestovania v 83. som z petržalky (viac vám neprezradím. Šak načo, každý jeden panelák v petržalke vyzerá toť rovnako. Môžete tu blúdiť aj 101 rokov a aj tak nemôžete prehlásiť že petržalku poznáte dôverne.. teda, prehlásiť to môžete, ale len s prekríženými prstami, lebo vtedy sa klamať móže ) a cestovávala som celé 4 roky do školy do dúbravky. Áno, 83jkou. Poviete si fúha, šak to je 4O minút cesty! Áno, 4O. tak je to aj v cestovnom poriadku. Ale v skutočnosti.. v skutočnosti vás tam ten diabolský šofér, ktorý ma dva pedále na plyn, ale žiaden nie na brzdu, dovezie za 28 minút! Presne tak! Bez ohľadu na počasie, či je teplo, či je zima, či sú kaluže, či námraza. Či je hurikán, poľadovica, potopy, alebo tri metre snehu. 28 minút. Poviete si. Ako to robí. Jednoducho. Ak nestíha, proste len nezastaví na každej zastávke, čo má v cestovnom poriadku. Na STK, čož je zastávka naznamenie, občas zvykol cez dvierka zakričať „chce niekto vystúpiť? Pribrzdím?“ ale nepribrzdil. 28 minút. Je to jeho tradícia. Niečo ako „na štedrovečernom stole nemôže chýbať kapustnica“. No tak on si každé ráno najprv hodí mincu. Ak padne hlava, znamená to, že cez deň bude mať sadistické sklony, čož je rozumné (preto HLAVA) a bude chcieť svojou jazdou zabiť všetkých spolucestujúcich (ak aj nie, tak aspoň cestujúcich v ostatných hromadných prostriedkoch) ak padne orol, jakož ON, bude mať chúťky masochistické. Čiže bude chcieť zabiť seba. A cestujúci nasáčkovaní v buse, budú len krásny bonus. Viete čo sa stane, ak minca dopadne na hranu. Že? Áno. Presne to, čo sa dialo každý jeden deň z už spomínaných 4 školských rokov.
Opíšme si ako vyzerá štandartný šofér 83jky. Má flanelovú košelu. Bradu. A šiltovku. Šiltovku má zarazenú až do očí a ešte hlbšie. Ako tak môže šoférovať, poviete si. No srdcom!
Opíšeme si aj, ako vyzerajú štarndartní cestujúci 83jky. Mávajú obvykle tri odtiene pokožky. Nie. Nie je to mongoloidná, negroidná a europoidná. Ale biela, zelená a krvavá.
Povieme si aj niečo o vybavení klasickej 83jky. Dvere, ako je to u iných autobusov, sa nedelia na predné predné, predné, stredné a zadné. Ale na „polámané“ / „ešte držia“ / „neotvoria sa, márna snaha“/ „tie ktoré niekto otvoril už hlavou“ ..nie, čakáte zbytočne, také, čo by sme ich mohli nazvať „v poriadku“ neexistuju. Nie v 83jke.
A poznate ten oplesnivelý vtip , že existuje 5 druhov autobusov?
1.prázdny
2.poloprázdny
3.plný
4.natrieskaný
5.tie, čo idú do petržalky?

No hey. Takto to vskutku je. Nastupovala som kazde rano do poslednych dverí, v našej šablóne spadajú pod možnosť „ešte držia“ aby ma dav premiestnil až ku prednym dverám, ktorými som nakoniec vystupila. Cestou som predviedla hned niekoľko polôh : „pričapená na okne“, „zubami-prichytená o tyč“, „hompálajúce sa opičie mláďa“, „podložka pod nohy“ a v neposlednom rade „nevideli ste niekto moju nohu? Mám dojem, že mi na nej niekto stojí, ale neviem to isto, v tejto neprirodzenej polohe mi totiž stŕpla!“

Ukončenie: tu svoje rozprávanie utnem. Idem sa ďalej liečiť , nie nie som na antibiotikách, ale čoskoro budem na barbiturátoch (ukážka ineteligentného humoru farmaceutov)

Dohovorila som.

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

30 komentov k blogu