O autobusových skorovstváčoch, dopravnom kolapse a veciach s tým súvisiacich

Stojím si na zastávke už asi 20 minút. autobusy síce nejaké vidím, ale nehýbu sa smerom ku mne, dokonca ani odomňa, čiže chyba nebude vo mne . a čakám.. vídim kolónu áut, v každom sedí podráždený vodič. a ja si tak hovorím..je dobré, že som sa pripravila na dopredu ohlásený dopravný kolaps (dve náhradné baterky do empétrojky) oslepuje ma slnko a prichádza autobus. má mafiánske čierne sklá, a hrdo nesie číslo 88. nó. to nie je môj, ale tak..jednu zastávku sa zveziem.

nastupujem.dvere sa zatvárajú..a ja mám malér.
kde sú ľudia?kde do frasa sú ľudia? ja som v tom autobuse sama! čo sa to deje? nastúpila som snáď do autobusu, o ktorom chodia chýry, že sedadlá požierajú pasažierov? bolo tam fakt napísane 88? alebo Linka Bermúdskeho trojuholníka?!nastúpila som do služobnej jazdy a teraz ma to vyhodí v Rakúsku, kde budem spolu s malými černoškami oberať šlahačku so sacherovej torty ako neplatená zdieraná sociálna pracovná výpomoc?
šoféruje ten autobus niekto?ja neviem! sakra sakra! ja fakt neviem! pomooooooc. pomooooooooooooooc.
vystupujem na dalsej zastávke, čiže presne o 8 minút (aj keď v cestovnom poriadku je zaznačené, že 1 minútu. lebo šak kolaps)
obzerám sa, chcem pobozkať zem, ale vidím na nej špačky..tak to si radšej zapálim vlastnú. ts. a hned za tou "mojou" 88mičkou je ďaľšia..tá už je prepchaná. you. nie ja som na vine

už si hovorím, že nenastúpim nikde a nikam.len do mojej vyčkávanej 83. čakám ďaľších 20 minút..a v tom to príde.. Niekto v ústredí MHD si asi povedal "dobrých ľudí sa všade veľa zmestí, a tí zlí sa potlačia" a tak poslal MALÚ!!!!!! 83jku. fakt ftipne. miesto 7 minutovej cesty na Zošku, cestujem presne 32 minút a tak mám možnosť čuchať podpazušné potence svojich nervných spolucestujúcich "do sýtosti"
dokonca cez zapnutú empétrojku mám možnosť vypočuť si nasledujúci rozhovor:
- "okamžite mi otvorte dvere, pán šofér! chcem vystúpiť!"
- "nie nie. dvere sa otvárajú len na zastávke"
- "ale ja sa poštím! buď mi tie dvere otvoríte, alebo ocikám vás!"

neviem ako to nakoniec dopadlo, kedze som nevidela cez pazuchy až dopredu, a cez pustenú hudbu som nepocula, ci sa otváraju dvere. ale snáď to ten človek na tú zastávku vydržal (12 minút).


Po 35 minútach richádza "moja" 39. je poloprázdna = dnes s nami na Martinský cintorín nepocestujú babičky sadám si.. asi prvykrát odvtedy, čo 39nou chodievam do roboty. a čo nevidim. starček!!! dobieha 39. fiiiiiii. takto rýchlo neutekám ani ja! najprv si to krivká o paličke, uvidi 39, to je ten správny impulz, aby dal barličku pod pazuchu a utekal. no pekne. tento odoberá dôchodok? šak tento patrí na front! športovec jeden fakt, ruku do ohňa by som zaňho dala, že tento by dal maratón na olympijských. tak ale pre istotu, že nech mu šofér nezavrie dvere pred nosom po tomto športovom výkone dávam nohu do dverí (oheň som nenašla, a ruka sa miešte zíde, tak aspon takto, keď už som to povedala) a stihol

a posledný odsek venujem zákernému faktu. Faktu, že ešte stále medzi nami žijú Autobusoví Skorovstávači. viete, niekedy mám chuť kopnúť ich do hlavy. človek si myslí, že stoja vo dverách, lebo budú vystupovať, že preto sa neposunú..ale nie.. oni tam len trávia svoju prípravnú fázu výstupu o tri zastávky skôr. človek sa cez nich musí predierať, skákať ako parašutista a predviesť aj niekoľko akrobaticko-gymnastických kúskov, aby sa cez nich dostal von.. a preto mám rada arogantných vodičov.. tí im totiž aspoň z princípu priškripnú časť oblečenia,prípadne hlavy do dverí.
správne!

toto som chcela. hey a údaj : moja obvykle 45minutová cesta do práce s dvoma prestupmi, mi dnes trvala 2 hodiny.to už sa mi ani neoplatí začať pracovať, keď toľko meškám, že? hooray

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu