Myslela som, že sa musím biť za to, že som žena, že mi v žilách prúdi aj maďarská krv, čo je v očiach niektorých hrdelný hriech, biť sa za to, ako vyzerám, lebo miery určujú nálepku, ktorú si ponesiete na čele, biť sa za život a za svoje práva, za svoju pravdu, biť sa voči predsudkom k ceste, ktorú si zvolili moje sestry, alebo za to, čo ma baví a čo študujem. Biť sa za presvedčenie , ktoré mi vštiepili rodičia, za svetonázor, ktorý mi je blízky.. biť sa za seba, lebo iní sa za mňa biť nebudú..
Myslela som, že boj o život, je bojom o svoj kúsok šťastia. A prišla som na to, že som sa mýlila. Prijala som samú seba a veci, ktoré zmeniť nedokážem. Ktoré nevybojujem, aj keď sa snažím. A v domnení, že keď sklopím zrak, nespravodlivosť zmizne, som bitky vonkajšie odložila bokom a bojiskom sa mi stalo moje vnútro. Bojovala som v sebe a zo sebou. Ružové okuliare na spánkoch prelepené ilúziou, aby ich nebolo možné len tak sňať a odhodiť, mi boli radcom v bojoch, či mám odpustiť, či sa mám zastať, či poradiť, čoho sa zriecť, a ako zachrániť. Bojovala som za iných, aby som si nepripadala bezbranná a v šťastí iných som videla šťastie svoje.
Myslela som, že?
a teraz ako to cítim..
cítim sa na ,,zlatú,, strednú cestu. Už neidem hlavou proti múru, ani sa bez rozmyslu neprispôsobujem veciam, ktoré mi život nadeľuje. Musíme vedieť prijať veci, ktoré nezmeníme a nebáť sa pobiť za našu životnú šancu.. a k tomu, aby sme vedeli rozlíšiť boxovací ring od tibetskej hory, si musíme zložiť ružové okuliare. Dúhu predsa uvidíme len bez nich, po daždi, so slnkom pred nami, všetky tiene padnú za nás..
Len ak prijmeme samých seba, prijmú nás aj iní.
Len ak iným doprajeme šťastie, usmeje sa aj na nás.
Len ak vieme prijať prehru, naučíme sa vyhrávať
a sľubujem si pauzu od ponurých blogov. hašta
Vyznanie
Komentuj
8 komentov k blogu
2
Len ak iným doprajeme šťastie, usmeje sa aj na nás- prehovaras mi z duse Jogurt. A tesim sa na dalsie tvoje blogy, dokazes nimi rozosmiat a to je velky dar
6
tlieskam a snímam z hlavy vsetky capice a siltovky co doma mam, lebo ja klobuky nenosim
7
môj synovec hovorí na ľudí, ktorí sa mu páčia, že "som do teba"...takže, som do teba
Napíš svoj komentár
s tym prijimanim sama seba mam obcas trochu problem, momentalne nemam velmi komu dopriat stastie mojim zakrocenim, ale to s tym priznanim prehry mam bohuzial odskusane. ale mam to skor tak, ze ked sa zmierim s prehrou (no, dobre, tak toto mi nevyslo a uz nevyjde, musim najst nejaky iny sposob, ako dosiahnut to, co chcem), vzapati sa mi stane nieco dobre. ale nemyslim si, ze za to mozem ja. skor to beriem ako zakon schvalnosti, ze ked uz sa zmierim, stane sa nieco dobre, nieco co chcem alebo aspon toho slaby odvar.
citam pred cestou do skoly, na druhu hodinu, a po troch nultych som sa konecne vyspala, pekny den