Neodsúdim Ťa. Vieš, že nie. Bila by som sa za teba zas a znova tak, ako už toľkokrát. Ale pochopíš ma, ak Ťa v tomto nepodporím? moja podpora by bola tichým súhlasom nad rozsudkom ktorý Ťa zavedie tam, kam si nikdy nechcela patriť.
Bála si sa mi priznať, čo sa chystáš urobiť. Ževraj ma stratíš a nebudem ťa mať už viac rada. Nestratíš a ani ľúbiť ťa neprestanem. v tomto sme rovnaké. postavíme si hlavu a rozbehneme sa o najbližší múr. Radšej vymeníme bolesť hlavy za výčitky svedomia.
Záleží ti na tom, ako sa k tomu postavím.
Ty si tá krásna, ja som tá múdra.
Ty tá ľahkovážna, ja tá spoľahlivá.
Ty tá odviazaná, ja tá správna.
Každá vo svojej škatuľke a predsa sme si ku sebe, nevedno ako, našli cestu. Viem aká si, aj aká nie si. Vieš aká som, aj akú ma nikdy nechceš poznať.
Nechcem, aby si sa trápila tým, že sa v tebe sklamem, ak to spravíš. Nechcem, aby si sa bála povedať mi ďalší raz o tvojich problémoch. Nechcem aby som mala tentokrát pravdu.
Ale ako to spravit. to je moja morálna dilema.
Zajtra odlietaš a ja sa bojím toho, čo mi povieš, keď sa vrátiš.
a rozhovor nič nevyriešil..
Denník
Komentuj
6 komentov k blogu
1
joelina
17. 3.marca 2009 21:01
ach
2
dobre, zamyslela som sa, rozhýbala bunku a napadlo mi aj zmysluplnejšie : hnusné poleno! veľké, slizkým niečím potreté, nedá sa preskočiť, obísť. len čakať, kým ho ten silnejší na druhej strane, čo má moc o ňom rozhodnúť, odstráni alebo ním pohne. a on to raz urobí. takže ty už asi len musíš čakať na rozhodnutie. rozhodne sa, (ne)zabolí, zvykne sa a asi to pôjde ďalej. asi, lebo vôbec neviem, či som sa trafila. ale ach bolo málo na povzbudenie.
Napíš svoj komentár