O protikladoch

Premrznutá na kosť, nie od zimy, ale z ľudí si stále viac uvedomujem, že život je o protikladoch.

Nádych a výdych.
Príjem a výdaj.
Spánok a bdenie.
Láska a nenávisť.
Dnu a von.
Otázky a odpovede.
Pády a povstania.
Smútok a radosť.

To všetko má v našom živote miesto.
Poslednú dobu som si chcela zahatať cestu k tomu, aby som si uvedomovala kto vlastne som. Práca, škola, škola, práca, práca, práca, škola, práca..

Všimli ste si, že sa vlastne bojíme ticha? Obzrite sa ráno v autobuse. Všetci ľudia majú v ušiach empétrojky, alebo telefonujú, alebo čítajú, prípadne sa rozprávajú sami so sebou (ó pán šofér, na Vás si už dám druhýkrát pozor!).
Čo by prinieslo ticho? Poznanie? Hĺbanie?

A všimli ste si, že ľudia sa mimovolne usmievajú čoraz menej? To je tak, keď niečo robíte a spomeniete si na niečo vtipné a začnete sa chichotať, pokrútite hlavou.. alebo si začnete pospevovať pesničku, ktorú máte radi, alebo ju aj neznášate, to je jedno. Prišla vám na um a zamestnáva vaše mnestické receptory.

Obkolesená všetkým, cítim nič. Všetko a nič, hey hey, ďalší paradox.
A medzi dvoma bodmi na priamke života by mohlo prísť aj nejaké to osvietenie, že?
Prišla som o sen.
Nuž.. zrejme si musím nájsť iný. Duševné zdravie máme len jedno. A treba bojovať.

Na život. A na smrť.

A každé proti, má svoj klad.. preto o proti-kladoch

Ďakujem všetkým, ktorý to so mnou vydržali. Je vás stále menej, ale o to ste kvalitnejší

hašta

 Vyznanie

16 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu