O štvorkatom zákone schvalnosti, schvalnosti, schvalnosti, a hey : schvalnosti.

Moj kofeínom opojený mozoček riadil moju tackavú chodzu smerom k balkónu. Idem si utriediť myšlienky, trocha sa prebrať. Sú 4 hodiny ráno, neviem ani 1/4 učiva. A ani nie o 4 hodiny sa poberiem na skúšku. A aby tých “4“ nebolo málo....
Ked sme preberali na anglictine tému „rituals“, moja spolužiačka vyhlásila, že ked má skúšku, musí na nej písať s perom, ktorým sa pripravovala pri učení. Odvtedy si to pamätám. Pero sa mi vypísalo. Zhruba 4 minúty pred skúškou. You you.
Presne 4 nadávky som vyslovila nahlas. A zbytok...nebol potrebný. Vlastne sa len opakovali dokolečka v mojej hlave, moje okoli esom tým pádom o nič neochudobnila. A teraz:
Viete čo je najhoršie na skúškach? Áno, áno, samotná skúška, ale na to sa teraz nepýtam. Tak inak : viete čo je druhá najhoršia vec na skuškach hneď po skúške, ktorá sa umiestnila na prvej priečke neoblubenosti? Čakanie na výsledok. Sakra. Ani to som teraz nechcela. Tak inak: Viete čo ma ozaj, ale OZAJ se..štve?nie nie. Serie! Vyslovene ma to vytáča!! : „vieš to? Učila si sa to?“
Vyfa(c)kať takých ľudí!
Nééééééé! Neviem! A potom ty povieš, že nevieš a následne dostaneš ÁÁÁÁ a ja aaaaaFx! Ta díky. Jediný , komu sa da v tomto veriť je Bziki. Týmto chcem povedať, že ťa ľúbim. Ďakujem za všetky predpísomkové záchvaty smiechu. Smejeme sa nahlas a pohŕdavo. A spievame nahlas a pohrdaju nami.ale to nevadi.
Vieš ako sa hovorí. Kto sa smeje naposledy, ten o chvílu zomrie..ako sa do hory volá tak sa do hory volá, a zlaty kliniec frazeologizmov: pred búčkom, za búčkom špachtla.

želáme pekny den

 Pseudoblog

0 0 0 0 0

Komentuj

23 komentov k blogu