Smrť dáva zmysel. Život dáva zmysel... mal by..

Rovnováha znamená, najprv žiť a potom zomrieť.
Zasaď strom, postav dom, staň sa kompostom...niet nad ľudové povedačky.

Tí, čo pripisujú väčší zmysel životu, stanú sa gurmánmi extrémov. Žijú naplno každú chvíľu, aspoň si to myslia, a popri všetkých atrakciách ich bujarého života im uniká zmysel toho, že keď sme sa narodili, musíme aj zomrieť.

Tí, čo pripisujú väčší zmysel smrti, stanú sa nihilistickými intelektuálmi, večne odetí v čiernom, pohŕdajúci konvenciou, pravidlami a prototypom cica mica z auparku. A popri tej všetkej nenávisti, opovrhovaní zabúdajú na zmyseľ toho, že pred smrťou, máme aj čosi prežiť.
__________________________________________________________________________
S malou utiahnutou dušičkou som si sadla do predposlednej lavice. Môj prvý vysokoškolský deň.. prednáška s PhDr. ... mešká.. vchádza najapatyckejším krokom. Najprv jeho nos.. a potom jeho vtip..
„takže.. prváčikovia.. vaša prvá prednáška, ako predpokladám.. to by bolo, keby som vám povedal, aby ste si vytiahli papiere, ze si napíseme písomku, cooo? No.. tak si vytiahnite papiere. Napíšeme si.. Testík.. co je.. chcete radsej písomku? Tam nebudú možnosti.. „
___________________________________________________________________________


V sobotu som zažila jedno z najčarovnejším objatí. Bolo dlhé. A krásne. Hladil mi vlasy a chrbát,počula som ako mu bije srdce, šepkal, že všetko bude v poriadku.. a ja som mu uverila.
Aj vy ste jedno také potreboval.. možno viac takých.
____________________________________________________________________________


„Judita,, hovoril som Vám ten vtip o gynekológovi?“
„povedali ste mi snáď všetky vtipy o gynekológoch, pán PhDr!“
„no, tak ale je zápcha, zatial si môžeme hovoriť vtipy. nie? takže ten gynekológ...
aha..som si mohol mysliet.. zasa Ávia na začiatku kolóny.. to lebo je to najrýchlejšie auto.. Judita, kam vás to odšoférujeme? Kde bývate? Aj ja som Z Petržalky, šak to sme vlastne susedia.“

_____________________________________________________________________________

Čo je to s vami? Všetci chcete slobodu! Sloboda myslenia, sloboda prejavu, sloboda rozhodovania.. sloboda.. áno, človek má slobodnú vôľu.. a ako to potom vyzerá... viete zniesť slobodu, keď ju tak veľmi chcete?
Mal ste tu byť.. tu. Medzi nami.. Ešte dlho..

______________________________________________________________________________

s malou utiahnutou dušičkou, som sa vybrala prvýkrát do práce. och,keby tam bola predposledna lavica..nebola..bol tam on
„Judita, a vy tu čo robíte.. pracujete? No toto.. na piatom. Hey ja som na 6tke. To budeme vlastne susedia..“
„ Úspešný pracovný deň želám, pán PhDr. Snáď sa teraz v tom výťahu budeme stretávať častejšie.“
„nech sa darí, Judita. Majte sa.“
Ešte som sa obzrela.. pozeral mi na riť. Celý PhDr

_______________________________________________________________________________

a 12.steho júla 2008 spomedzi nás navždy odišiel manžel, otec, priateľ, kolega, večná záhada.. PhDr... a poslednýkrát mi pozeral na zadok...
mala som vás objať.
Mali ste vedieť, že si dávame vaše predmety len kvôli vám. Že Vás máme radi. Že to má zmysel, že slobodná vôľa nie je o smrti.. ale o živote.. a že máte fayn nos..

A na vašu počesť vytasíme Cammelky..
O.K. ,T. K
Zbohom...

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
taylorova  15. 7. 2008 00:04
tak..tu som sa teda poriadne zamyslala.....
 fotka
bziki  15. 7. 2008 09:39
"Nemali sme na to cas, ale ked sa spolu stretneme na dalsích cvikach, zahrame sa na ZOO. To sme sa spolu nehrali vsak? No to sa robí tak, ze v prvej casti kazdemu urcim zviera a potom budete vsetci tak nahlas ako vladzete vydavat zvuky toho zvierata. Viete aka je sranda sa pozerat na tych, ktorým urcím, aby napodobnovali hada? Nebojte sa, Martinka, vám to nedam, vy ste mi nadmieru sympaticka...A co vlastne castejsie nechodite na konzultacky? No ale spat k ZOO. Potom sa vytvoria dvojice a ludia v pare budu na seba vydavat zvuky zvierat. v tretej casti si posadame do kruhu a do stredu pojde jeden clovek napodobnovat zvuky zvierata a my v kruhu si budeme vydavat svoje zvuky...a najlepsie pride na koniec. Potom sa vsetci spolu vyberieme na ulicu a kazdy sa bude musiet prejst cez ulicu s tým, ze bude nahlas mnaukat, sycat, mekat atd...Urcite si viete predstavit, ze ludia pozeraju na cloveka, co si ide napoludnie po ulici a len tak si kikirika ako na debila...A pointa? Na tvorivých ludí sa ostatní pozerajú ako na debilov..ak si skusite ten pocit a dokazete ho zvladnut, tak ste pripravený na tvorivé riesenia..."
 fotka
kemuro  15. 7. 2008 14:17
@2 to bol skvelý nápad



a veľmi pekný blog,a keby som chcel tak aj slzičku vyroním,ale radšej nie,nech ma nikto nevidí niekedy ani nevieme,ako by nám chýbali ľudia,ktorích sme dovtedy brali ako samozrejmú súčasť nášho života



raz sa zahráme takú hru:posadáme si všetci ku stoličke,ktorá bude prázdna a budeme sa s ňou rozprávať,trebárs v kaviarni,alebo v kine,držať ju za rameno.lebo aj tí,ktorí odídu s nami ostanú,v spomienkách nech sú kdekoľvek
 fotka
kemuro  15. 7. 2008 14:22
a zabudol som...Jéééj ty si už kvietok.alebo som ti už blahoželal? navadí,ale vykvitla si
 fotka
kua  16. 7. 2008 22:30
jogurtik, mrzi ma to, musel to byt krasny clovek. keby si potrebovala... ale sak ty vies...
Napíš svoj komentár