pod gilotínu zahalenú v hmle pekelnej.
Zabijete človeka alebo jeho sny?
Tu máš čašu jedu prudkého a pi!
Čas sa vlečie sťa nudný film bez konca,
uväznená duša v korpuse bubna,
nad svojim životom bežným pri čakaní na zázrak dumá.
Sladké pery, ktoré okúsiť nikdy nemal...
v snoch smrteľných s ňou navždy driemal.
Na koncerte bude opäť fajn,
avšak iba chvíľku a na časy
z nečasov vo chvíli euforickej zabudnem.
Čas... iba ten tú silu má a tiež ona.
Kam ju všetku dá.
V smrteľnom milovaní s vílou,
ktorá ma raz v oheň premení
a moje sny na zázrak premení.
Týždne štyri čakania na cestách,
i v samote domácej som prežil,
ale stále som veril...
ironický úsmev pochybností na mňa svoje zhnité zuby ceril.
Čakanie na zázrak nekonečné,
Bratislavské ráno staničné, nočné Košice,
slnečná Morava, Záhorie horiace
a osirelé hodiny samoty večné.
V mystickej krajine ju raz stretnem
a všetky pochybnosti ostrým mečom pretnem.
Vyšla dúha po daždi,
ale nemám rád to mokro...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale nemám rád to mokro...