Par krat sme neboli uprimni
ale preco iba ja som ten vinny
ten co vzdy a vsetko prepaci
samozrejme ze sa mi to nepaci

ja viem niekedy sa zdam mily
niekedy zas strasne protivny
ale preco ma ty nechces pochopit
dalej takto vazne neviem zit

bojim sa ze sa raz rano zobudim
teba vo dverach stat uvidim
to co bolo dosial krasnou hrou
bude uz len rozchod a bez slov

a tak dufam ze sa to nestane
v to rano nikto z nas viac nevstane
stale dufam ze neodides
ranit to iba ty ma vies

Mozno to raz pochopime
mozno potom uverime
ze laska je to co nas spaja
budeme stastny obidvaja
a ak nie tak nevadi
bud stastna aspon ty
ale prosim nezabudni
pre mna budes navzdy jedina

 Báseň
Komentuj
 fotka
marydee  10. 8. 2008 08:39
fuuu...no nechcela som písať koment, ale žiadny tu nemáš tak teda niečo naťukám...hmm to sa nemalo rýmovať, však? Myslím že je to príšerná báseň, fakt...ale zase básne sú pociťovky, niečo, čo cítiš len ty... a ak cítiš toto, tak ti do toho nikto nemôže kecať...
 fotka
iwka1705  10. 8. 2008 21:41
mne sa to velmi paci je to take precitene
Napíš svoj komentár