Venčeková. Bola som taká unavená. Na nohách ma držal už asi iba tvoj úsmev. Keď už sme si všetci mysleli, že je koniec, keď moji rodičia vyhlásili, že je všetko zjedené a vypité a že tak teda už môžme ísť, náš učiteľ tanca vyhlásil, že si dáme ešte jedno kolo. Skoro som sa povracala. Prišlo mi naozaj zle. Vážne.
Prišiel si ku mne a ja som len záporne krútila hlavou. Tvoji rodičia sa usmievali, moji rodičia sa usmievali. Vytiahol si ma na nohy a ja som len skonštatovala, že ti to vrátim. Ďalší anglický valčík v našom podaní a my sme sa zasa netrafili. Nevadí. Striedali sme partnerov. A ja som fakt mala pocit, že meliem z posledného. S ostatnými mi to prišlo také chladné. Síce poznali kroky a dokázali sa sústrediť na rytmus, ale ja som sa chcela rozprávať, veď to tak je vždy, stále mám čo povedať.
Učiteľ tanca zase povedal, že máme striedať. Natiahla som za tebou ruky, prišiel si. Jive.
"Poďme preč."- povedal si.
"Von?"
Prikývol si. Veeeľmi "nenápadne" sme dotancovali k dverám a zmizli. So smiechom na perách, s perami na perách, s rukami v rukách, s dotykmi.
Bolo mi zvláštne. Účes, kvôli ktorému som strávila dve hodiny u kaderníčky, sa mi na hlave pomaly rozpadal. Moje vlasy majú vlastnú osobnosť. Šaty vyhrali boj o to, či spadnú alebo nie. Spacifikovala som ich ramienkami, ktoré sa aj tak stále odopínali. Hriešne drahé silonky s úžasným vzorom, ktoré som mala na sebe zo mňa robili asi niekoho iného.
"Wrr..Sexi."- skonštatoval si pred pár hodinami.
Mám pocit, že keď si navlečiem šaty, namaľujem sa, spravím si vlasy (alebo si nechám spraviť vlasy), tak to už nie som ja. Pretože do toho celého sa nehodí moja osobnosť, moje názory, moje vystupovanie, ja.
Povedal si, že už nikdy v živote nebudeš tancovať. Oznámil si mi to asi pri Sambe, keď sme aj tak už iba posúvali sprava-doľava. Usmiala som sa. Ale mne to naozaj bude chýbať. Tie pondelky. Kvázi tanečné hodiny, na ktorých sme si aj tak robili, čo sme chceli a učiteľ z nás bol zúfalý. Keď sme sa pri tanci, ktorý nám nešiel, ignorantsky postavili do rohu a len sa uhýbali iným párom. Keď som ťa uprostred tanca pobozkala a ty si totálne vypadol z toho, čo si robil.
Bola som vyklepaná ako rezeň, keď sme prvýkrát vošli do sály, postavili sa na miesta a mali začať tancovať. Klepala som sa celé prvé kolo tancov. Trinásť tancov. A ja som sa počas každého triasla. Držal si ma a usmieval sa.
Hovor si, čo chceš, ale mne to bude chýbať. Aj keď som to považovala za hovadinu. Ale treba si uvedomiť jednu dôležitú vec. Keby nebolo tanečnej a tej pivoty pri Slow-foxe niekde v polovici kurzu, tak sa do neba nezamilujem.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár