Hrala som sa ti s vlasmi. Zostávali tak, ako som brázdila cestičky medzi nimi a bolo to rozkošné. Rozprával si. Mala som pocit, že sa dostávame na novú úroveň, rozprával si. Čriepky svojho života. Presne to, o čo som sa snažila celý ten čas. Presne to, čo som chcela počuť vždy, keď som ťa prosila, aby si mi niečo povedal. Trochu som si to vynútila, vlastne trochu dosť, ale bolo to skvelé.
Nadával si mi, že nejem, pretože si ma za celý deň videl zjesť len dva croissanty, ale ja som nebola hladná. Viedli sme taký ten normálne nezmyselný dialóg. Povedal si mi, čo ste vyvádzali s kamarátmi na základnej škole a ja som ti povedala ako som v tretej triede utekala z domu.
Ani neviem ako, ale zrazu som ti rozprávala o Ňom. Samej mi to prišlo divné a nevhodné. Držala som prst priložený k tvojmu obočiu a snažila sa spomenúť si na ktorej strane mal On pírsing. Nevhodne, naozaj nevhodne. Zažmurkala som, aby som zahnala slzy a usmiala sa na teba.
Chcela som ti povedať tak veľa vecí, všetko. O nich dvoch. Ale cítila som sa zvláštne nepripravená na to, aby si to vedel, hoci sa mi slová samé drali na jazyk.
Čriepky...
Dívala som sa z okna tvojej izby na panelák, v ktorom som kedysi bývala a zdalo sa mi nemožné, že som polovicu svojho života videla z okna svojej izby okno tvojej izby. Náhody a osudové náhody. Krátke porozumenie do najhlbšej hĺbky duše pri rozhovore o hádzaní mokrých vreckoviek na strop záchodov. Venčenie tvojho psa po tvojej mestskej štvrti, ktorú som kedysi celú pobehala na korčuliach. Malé dievča s túžbou spoznať celý celučičký svet.
A tu bola videopožičovňa a tam predávali šmolkovú zmrzlinu za 5 korún. Šmolkovú? Šmolkovú, kúsok z každej príchute, neviem prečo to bola šmolková. Modrá nebola.
Čriepky...
Dúfam, že sa ťa raz o pár mesiacov budem pýtať a nútiť ťa spomínať vetou: "Pamätáš sa, keď... ?". Budú to naše čriepky, naše spomienky...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
gracee  20. 5. 2011 09:33
milé
Napíš svoj komentár