Milujem na ňom všetko. Všetky pehy a všetky bunky, z ktorých sa skladá. Všetky vlasy, aj ten šedivý, čo som dneska vytrhla. (No dobre, ten nie, preto som ho vytrhla...) Všetky bozky, ktoré mi venuje, všetky, ktoré si vyprosíkam, všetky, ktoré dostanem len tak, len pre to, že som.
Viem, že nie všetky prvé lásky sú posledné. Viem aj to, že to platí aj o väčšine druhých. A dokonca poznám aj vetu, že v mojom veku sa o vážnych vzťahoch rozprávať nemôžeme. No napriek tomu na ňom milujem všetko.
Viem, že nič nie je večné. Mne nikto o pominuteľnosti života a o prchavosti dobrých vecí rozprávať nemusí. Ale ja už nič iné nechcem. Nechcem sa ráno zobúdzať sama. Nechcem ani to, aby tam ležal niekto iný ako on.
Cítim, že keď sa rozprávame o tom, ako si kúpime ten Opel Astra, po ktorom tak strašne túži, keď budeme veľkí, tak je to správne. Aj to, že chceme veľkú vaňu, aby sme v nej mohli spolu plávať je správne. A aj to, že postupne si na zoznam jedál, ktoré viem uvariť, dopisujem rôzne veci, len aby bol spokojný. (A hlavne mäso...lebo to, čo je bez mäsa sa neráta...)
Cítim, že pomaly sa dostávam k tomu, že budem vedieť, čo urobiť. Pochybností ubúda. Miznú. Každým jedným navždy je ich menej a menej.
Milujem na ňom všetko. To, že ma hladká po tvári, kým ja ešte spím. To ako hovorí moja. To ako mu ráno stoja vlasy na hlave. To ako hovorí milujem ťa. To, že na hrudi má miesto, na ktoré presne zapadá moja hlava. To ako hovorí navždy. To ako sa o mňa stará...všetko.
No je jedna vec, ktorú na ňom strašne veľmi nenávidím...a to je to miesto, na ktorom sa práve teraz nachádza...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
jooooooooooooooooooooj toto je tusim ten najkrajsi blog, aky som kedy v zivote cital!
Napíš svoj komentár
a bez mäsa to nejde!
ak to vydrží čo najviac ako sa len dá, to bude najsprávnejšie.