"Rúca sa mi manželstvo."
Nemala som slov, len tiché porozumenie. Zdvihol si hlavu a zrazu mal na tvári úsmev, taký zvädnutý, nie taký široký a úprimný ako štandardne.
"A ty?"
"Mne je dobre."
"Vieš o tom, že láska kazí charakter?"- spýtal si sa a v očiach ti zaiskrilo.
"Áno? To by ma skutočne zaujímalo ako."
"Tak normálne. Pozri, čo spravila s tebou a pozri, čo spravila so mnou."
"Ja nemám pocit, že mám pokazený charakter."- povedala som a napila sa z piva.
"Tak si to preberme, sladíš kávu tak, že priemerný človek by z toho mal glykemický šok, pivo piješ štyri hodiny, po poldeci akéhokoľvek alkoholu sa xichtíš päť minút, akoby si pila benzín. Nevieš normálne chodiť, ani normálne spať. Hystericky sa smeješ a plačeš potichu. Toto ti príde ako dobrý charakter?"- zhrnul si to.
"A ty? Máš dvadsať rokov, IQ 160, žiješ v Paríži, za ženu máš hyperaktívnu hysterku a plakať chodíš jej najlepšej kamarátke na rameno. Dobrý charakter?"
"Zmenil ťa."- skonštatoval si.
Usmiala som sa. Všetky horeuvedené veci sú pravda. Aj to, že ma zmenil. Zmenil. Ale že by mi kazil charakter? Môj charakter asi len tak niekto nezmení, som tvrdohlavá, príliš.
"Takto sa usmievať som ťa videl iba dvakrát v živote."
"Áno? Kedy?"
"U A. v obývačke, keď sme sa videli prvýkrát."- zašepkal si, nezabolelo.
"A druhý?"
"Keď sme sa vrátili do Bratislavy a On ťa objímal u nás v obývačke."
"Stará láska nehrdzavie?"- zasmiala som sa.
"Hrdzavie, nevšimla si si?"
Zabolelo.
"Som rád, že si šťastná."- zašepkal si odrazu. "Zaslúžiš si to."
"A vieš, že jeho asi ani nie?"
"Prečo?"
"Je príliš úžasný. Veril by si, že na mňa ešte ani raz nekričal? Cítim sa milovaná, trochu nezvyklo."
Zahľadel si sa niekam za mňa a potom povedal hlasom tak chladným, že mi zostala zima: "Čo si čakala? Najprv stratená existencia a potom sukničkár a alkoholik. Horšie to už byť nemohlo, či?"
"A tvoja žena? Čo bola tvoja žena, než si si ju uviazal okolo krku snubným prsteňom a stavom svojho bankového konta?"
"Nymfomanka."- žmurkol si.
Chcela som sa opiť, ale po opici sa do roboty chodí ťažko, tak som len dopila svoje pivo vysoko pod limit a potom odprevadila poloopitého manžela svojej najlepšej kamarátky domov.
"A tvoje obľúbené slovo je pofidérne..."- bľabotal si mi opitý do ucha vo výťahu.
"Každý sme nejaký."
"Ty si nejaká najviac."
"A to myslíš ako?"
"Tak nejak divne úžasne dokonalá."
Kazí tá láska ten charakter?
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
antifunebracka
26. 7.júla 2011 21:39
neviem, ci som pochopil... vlastne viem, nepochopil
2
ja chápem .. teda určite nie úplne, ale áno .. cítim to tak myslím, že stará láska hrdzavie .. a že by láska kazila charakter ? tak mám len 16 a do takýchto vecí veľmi rozprávať nemôžem .. no ale, myslím si že láska určite MENÍ charakter, ale že by ho kazila, to je už na každom zvlášť, čo si pomyslí.. podľa niekoho zlepší charakter, skazí .. subjektívny postoj.. každého iný
Napíš svoj komentár