Nechcem veľmi písať o ukončených životných etapách, hoci sa tomu asi nevyhnem.
Pamätám sa ako som ešte pre troma rokmi stála takmer každý víkend na letisku, hypnotizovala tabuľu príletov a čakala kedy sa jeho let objaví úplne na vrchu s poznámkou "rolluje".
Ako ma bolelo, že dotyčný je preč a vracia len na chvíľu a že ten pocit, keď odchádza je zakaždým horší a opustenejší a neznesiteľnejší.

Dnes sa prehrabávam na stránkach studentagency a eurolines, aby som našla čo najlepší spôsob ako sa dostať do Prahy a späť za čo najmenej peňazí, v čo najlepšom pohodlí a čo najrýchlejšie.
Asi som dospela, začala riešiť veci s ohľadom na to, čo ja chcem a nie s tým, čo bude najviac vyhovovať ostatným. Keď som pred dvoma rokmi vykrikovala, že odídem do Kodane, neviem či to nebolo preto, lebo Londýn-Kodaň je akosi lepšia vyhliadka ako Londýn-Bratislava.
...ale k minulosti som sa vracať nechcela...

Už takmer týždeň som študentkou FIT ČVUT. V Prahe. Moja láska bude študentom MATFYZ-u UK. V Bratislave. 333 km. 4 hodiny a 15 minút. Asi 20 € spiatočná cesta....

Ale som hrdá na seba, že som to dokázala. Že som si za tým išla, lebo som to tak chcela, aj keď nie hneď od začiatku. Poznám sa, nebola by som tu šťastná. A nie je to zase až tak ďaleko. No čo je pre mňa najdôležitejšie, je že verím, že som schopná a ochotná náš vzťah udržať a preto teraz šmejdím po stránkach autobusiek a hľadám spojenia, aby som mala za čo jesť aj za čo cestovať...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár