Držala som tvoju ruku a usmievala sa. Je mi dobre, neviem kroky, ale je mi dobre. Otočka, moje rameno o tvoje rameno, z tvojej ruky na mojej lopatke sálalo teplo. Zavrela som oči, točila sa mi hlava, krok späť, krok vpravo. Prudký nádych, krok späť, krok vpravo. Otvorila som oči, hľadel si na mňa, na perách ti hral úsmev, bola som akosi bližšie, než obvykle zvyknem byť.

Nechcelo sa ti, prosila som ťa o otočku, vyhovel si mi. Čím to je, že všetko nadšenie z teba opadáva? Áno, aj ja som unavená, ale je mi fajn.

Som hlúpa. Ale nemám až tak málo rokov, na to, aby som sa znova pýtala, či je toto láska.

Som zamilovaná. A najradšej by som si to vytrieskala z hlavy von o nejakú stenu, pretože viem, že to je kardinálna hlúposť.

Ak si budem niečo veľmi želať tak sa mi to splní? Ak zapriem niečo v sebe a budem prisahať, že nenechám svoju minulosť mi znova zničiť vzťah?

Tak veľmi chcem byť šťastná...

Ľúb ma, prosím ľúb ma. A ak ma máš aspoň trochu rád, tak sprav prvý krok...ja už sa znova sklamať nezvládnem.

Zbožňujem adresovať blogy ľuďom, ktorí si ich nikdy neprečítajú...

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
lui74  29. 3. 2011 14:30
nemyslím na vzťahy....pretože keby som sa znovu sklamal, ktovie čoho by som bol schopný...
2 
fotka
anniemel  29. 3. 2011 15:53
..tuším som v podobnom rozpoložení...krásne napísané...
3 
fotka
sarah_whiteflower  29. 3. 2011 20:01
Hovoríš mi z duše. Krásne. Bolestivo.
Napíš svoj komentár