Včera mi volala segra, kým som doma zahrabaná medzi papiermi, robila projekt na matiku. Išlo ma poraziť, absolútne nechápem ambíciu učiteľov dať nás dole koncom júna. A to mám ešte písať písomku zo seminára, na ktorý proste nejdem, nejdem a nejdem a hotovo. A segra zavolala, aby som prišla von, že tam majú mačiatka. Absolútne vyčerpaná, totálne znechutená a bez záujmu o čokoľvek, som si obula tenisky a vybehla za ňou.
Boli dve. Čierne, trochu špinavé a tlačili sa pri improvizovanej miske s mliekom, ktorú niektoré z detí prinieslo. Pomenovali ich Macka a Packa. Boli maličké, nie väčšie ako keď k sebe dáte dve dlane. Dve ženské dlane.
Všetko zo mňa opadlo. Realita sa rozmazala a všetka moja pozornosť sa upriamila na Macku s Packou. Na ich malé labky, malé chvostíky, malé ňufáčiky a malé hlavičky.
Mám rada tento stav. Vždy som mala tento stav, hoci som si možno nie vždy uvedomovala, že som v ňom. Ako tie chvíle, keď sme sedeli pod čerešňou vo vinohrade a okolo lietali motýle. Ako keď sme sa vydriapali po tej polo-lesnej ceste nad mesto a videli ho celé ako na dlani. Ako keď som stála v Čiernej hore nad tou najkrajšou priehradou, ktorú som kedy videla.
Sú to maličkosti, hlúposti...
Sadnem si za volant a cítim sa slobodná.
Pol hodinu sa dívam na dve mačiatka a cítim sa šťastná, teda možno nie práve šťastná, ale uzrozumená s tým všetkým, čo sa okolo mňa deje a stalo.
Sedím pri ňom s hlavou na jeho ramene a cítim sa spokojná.
Bez ohľadu na to, čo všetko sa mi v minulosti stalo, či na to koľkokrát som mala pocit, že tento život už nemá zmysel, on ho má.
A dokázal mi to on. A tie mačky. On tým, že mi večer na fejsbúku napísal, že spolu to prekonáme. A mačky tým, že boli absolútne dokonalo úžasné, aj keď samé a opustené, ale to už tak s mačkami býva, alebo nie? A so mnou je to ako? Robím celý život niečo zle, že mi nejaká divná vesmírna sila neustále podkopáva nohy? Nemala by som to vedieť a vlastne to ani nechcem vedieť. Musím sa z toho všetkého dostať von, musím. Dlžím to sebe. A vlastne možno tak trochu aj im. Nech už je pravda akákoľvek a nachádza sa kdekoľvek.
Spolu to prekonáme...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár