Nechronologicky posplietané myšlienky...

Kvitnú čerešne a v tienidle na lampu mám moľu. V medickej si od nás teta pankáčka pýtala marihuanu. Po Šancovej išiel opálený týpek a spieval si: "Rasistický rap, do p*če s ... .". Sedeli sme na Gotku a rozprávali si zážitky. Pila si pivo, ja vodu, pre prípad, že by som ešte šla autom. Ach, dnes som prvýkrát v živote šla sama autom. Ten okamih, čo mi nikto nekecal do šoférovania...milujem!

"Bojíš sa tieňov?"- spýtala sa ma spomienka. Uchechtla som sa. "Pýtam sa ťa, lebo sám sa ich bojím."

Na ľuďoch najviac milujeme ich slabosti

Povedala si, a ja som si uvedomila milión vecí v jednom okamihu.
Uvedomila som si tvoje šťastie a tvoje nešťastie. Tvoj smútok, tvoju radosť. Tvoj opírsovaný úsmev, neuveriteľne dokonalé vlasy, tvoju silu. Tú, čo vkladáš do každého slova. Tvoj strach.

Uvedomila som si, že nemám čo stratiť.

Poďme sa prefajčiť do delíria

Navrhla si a ja som sa rozosmiala. Sú to moje slová. Riešim si nimi problémy. Bolela ma hlava, utekali mi myšlienky a bolo mi zle. Asi by som mala niečo zjesť. Nechce sa mi jesť. Nechce sa mi spať.

Dívala som sa na tmavú Bratislavu. Mala by byť tmavá, ale nie je. Svetlá, bilbordy, neónové nápisy. Vyvrátila som hlavu do hora, hviezdy tu nie sú. Nie sú tu. No pevná pôda pod nohami je len na mieste, odkiaľ vidno Veľký voz, to viem už dávno.

Zatočila sa mi hlava. Pred očami sa mi zahmlelo. Chcelo sa mi odpadnúť a už nevstať.

Objala si ma. "Povedz mu to."- povedala si. Vystúpila som a odišla...

(pre @flagrantine ... udalosti nejdú chronologicky v podstate len kecy...)

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu