Hlavou mi prebehlo len to, že potrebujem cigaretu (hoci som pred troma týždňami prestala fajčiť), a ešte jedna obohratá veta, že nás osud povraždí jedného po druhom.
Prvá zlá správa ma položila tak veľmi, že som o sebe nevedela niekoľko mesiacov. Tá druhá išla minimálne rovnako ťažko. A táto, síce nehovorila o takej tragédií, ale mala aspoň zabolieť, mala...
Bolí teraz. Si príliš dôležitá a ja príliš chladná...a hoci som ťa už nikdy nechcela vidieť, jediné, čo teraz chcem je objať ťa a sľúbiť ti, že už všetko na svete bude dobré. Bude. Prisahám, že bude, naozaj prisahám. Si silná, či ja som silná? Prečo mám pocit, že obe sme len malé slabé dievčatká, pri ktorých stoja silní muži?
Neprišla si o všetko, bez ohľadu na to, že som sa ti otočila chrbtom, prepáč mi to. A bojuj, vybojuj si to, máš na to právo...aj keď nepopieram ani tvoje právo nechcieť pokračovať...
Julianna, Julietta, Juls...nevzdávaj sa....prosím, nevzdávaj sa...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár