Stála som na mŕtvom bode kúsku betónu a hľadela na mesiac. V ruke mi tíško a bez námietok dohárala cigareta. Zábradlie nesúvislo šepkalo prosbu o splatenie životného údelu. Usmiala som sa, hoci mi do smiechu nebolo. Boleli ma svaly, koža po celom tele mlčky pulzovala v snahe ujsť a zachrániť sa. Bola som len ja. Ja, moja bujná fantázia, zlomené srdce a rozvíjajúca sa psychická choroba. Telá ostatných osobností hnili v mojej duši obložené kvetmi s cynickými sloganmi na náhrobkoch.
V pľúcach ma bodol chladný vzduch.
"Sme tu len my dve."- zašepkala Samota a ujala sa upáliť svoju vlastnú cigaretu.
"Keby len vy dve."- odvetil ticho Smútok a oprel sa o zábradlie. Od nášho posledného stretnutia zmocnel a skrásnel. Švárny mládenec.
"Dobrý večer."- pozdravila Depresia ťahajúc za sebou lodný kufor na kolieskach.
Srdce v obväzoch a sadre vyliezlo z tieňa. V ruke držalo fľašu borovičky. Štiklo sa mu.
Bolesť, takmer štvorročné dievčatko v letných ružových šatičkách, skákala bosá panáka.
"Nechaj si ten rozpoltený expresionizmus."- požiadal ma Rozum, hodil si do úst štyri diazepany a vzal si od Srdca borovičku.
Nerozvážnosť mi skočila na chrbát. Zatackala som sa, než som však stihla spadnúť, Smútok ma pridržal za lakeť.
Láska s vlasmi čerstvo zafarbenými na čierno sa teatrálne zasmiala.
Realita v šatách z hmly kývala na rozlúčku, vyliezla na lampu a vyparila sa.
Vzadu na chodníku som videla siluetu, zaostrovala som do diaľky, aj keď som vedela, že bez okuliarov nemám najmenšiu šancu. Žena, vyzeralo to, že je nahá, kráčala smerom k nám všetkým. Privrela som oči, zrazu bola na dohľad, bola útla a pokožku mala alabastrovo bielu. Srdce si požehnane logol z fľaše. Žena prišla k nám, mala dlhé biele vlasy a sklenný pohľad. Obtočila ruky okolo ramien Srdca, on sa usmial, mňa to bolelo.
"Som tu."- jej hlas bol ľadovo chladný, vykrivila pery do zvláštnej grimasy a odhalila tak ostré zuby.
"Prázdnota."- zašepkal Rozum za mojím chrbtom a upadol do bezvedomia.
Dívala som sa Prázdnote do jej asketickej tváre a hľadala tam čokoľvek, no nič tam nebolo. Ani len hlúpy náznak nejakého výrazu. Hladila Srdce po chrbte a nahými ňadrami sa mu líškala k hrudi. Jeho oči začali strácať aj tú opileckú iskru. Prisala sa perami na tie jeho, no bolelo to mňa. Bolesť vykríkla, na šatičkách sa jej začali zjavovať krvavé fľaky. Pozrela sa mi do očí, z tých jej tiekla krv, spadla na zem a vzápätí po nej zostal len panák nakreslený kriedou na chodníku.
Láska po nej hodila topánku, tým však len upútala jej pozornosť. Prázdnota luskla prstami a Láska uhorela akoby ju upálili na hranici, len to bolo asi stokrát rýchlejšie. Smútok si vyhrnul rukávy, zaumienil si, že ju odtrhne od Srdca. Kopol ju do holene, no jeho nohu obalil ľad a pomaly sa plazil po jeho koži hore. Smútok spadol na zem a rozbil sa na črepy, ktoré sa ihneď roztopili. Nerozvážnosť utiekla s krikom, v polovici cesty jej srdce preťal ľadový oštep. Prázdnota sa uškrnula a preniesla pohľad na Depresiu so Samotou. Objímali sa.
"Bu."- povedala Prázdnota takmer nežne. Stačil úsmev a obe sa prepadli do zeme.
Zostali sme traja. Ja a Srdce v jej náručí. Iné pocity ani neprišli, zrejme vedeli dobre, čo sa tu deje.
"Som tu."- zopakovala Prázdnota smerom ku mne.
"Ja viem."- vydýchla som.
Sadra pod jej rukami praskala a mrvila sa na zem, obväzy sublimovali priamo na tele Srdca. Vzlyklo. Nemohla som sa pohnúť a zabrániť jej v tom, nemala som v sebe ani štipku vôle spraviť niečo.
"Poď si poň."- šepla podmanivo.
Zovrela ho silnejšie, jeho krehká schránka tíško pukala. Vzlyklo.
"Je tvoje, vezmi mi ho."- šepkala a zosilňovala stisk.
Vzlyklo.
"Posledná šanca, dievča."
Vzlyklo.
Puk.
Srdce spadlo na zem. Roztrúsilo sa na prach, ktorý vzápätí odfúkol vietor. Prázdnota natiahla ruku smerom ku mne. Ocitla sa pri mne a ja som ju nevidela prekonať tú vzdialenosť. Usmievala sa, keď sa ma dotýkala. A jej dotyky boli chladné a boľavé.
"To nie je Bolesť, miláčik."- poučila ma.
Nemo som prikývla. Všetky pocity zmizli. Prázdnota vstúpila do môjho tela. A zostala tam....
(17.1.2010)
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
lui74
6. 4.apríla 2011 19:24
mám fotku, na ktorej sa nachádzam ja a v pozadí vidno nočnú BA ...a tiež sa mi páči, aj ked nemám tolko možností byť v noci v hlavnom meste
3
toto je také dobré....len čakám kedy sa to objaví v cudzom blogu...
Napíš svoj komentár