V ústach mala cigaretu a klepala popol len tak na dlážku. Opätky klopkali po parketách a po pančuškách hore sa jej ťahalo očko. Spievala si Nirvanu. Nahlas. A bolo jej jedno, kto to počuje, bolo jej jedno, že susedka zrejme znova vytiahne metlu a opäť sa netrafí do rytmu. Nezáležalo na tom.
Zohla sa k polici s cédečkami a snažila sa nájsť niečo lepšie. Dlhé čierne vlasy jej prepadli cez ramená ako sa nahla dopredu a ona sa nervózne ošila. Popol spadol na zem. Keď sa narovnala, držala v ruke sklenenú fľašu do polovice naplnenú zlatavou tekutinou. Nemala etiketu. Zdvihla ju k perám a napila sa.
„Chceš?“- otočila sa na mňa.
Po tvári mala rozmazanú riasenku. Pery sa jej topili v krvavých šmuhách od rúžu. Oblizla si ich a opäť sa napila. Na pravej ruke mala tri dlhé škrabance od vlastných nechtov. Vstala som a vzala jej fľašu. Napila som sa. Známy pocit otupenia zmyslov sa dostavil takmer okamžite.
„Čo to je?“- spýtala som sa, aj keď som mala pocit, že niekde hlboko v sebe poznám odpoveď.
„Koňak.“
Samozrejme. Koňak. Ten koňak, ktorý kedysi riešil všetky moje problémy. Koňak, ktorý On vždy nalial do pohára a postavil ho predo mňa, keď som k nemu prišla so slzami v očiach.
„Posledná fľaša.“- dodala.
Tričko mala na ramene roztrhané. Bolo nejakej zvláštnej neurčitej farby. Tvrdila, že je to spratá čierna. Nevyzerala tak. Štiklo sa jej. Opäť som sa napila.
Na jej milovanej károvanej sukni bol krvavý fľak. Zrejme z rozškriabaných rúk. Vlasy mala strapaté. Tak rozkošne strapaté. Na alabastrovej pleti sa jej kde-tu zjavil fliačik.
„Daj mi cigaretu.“- požiadala som. Vyhovela mi. Ten svoj špak už niekam dávno zahodila.
Moja dokonalá priateľka. Bola nádherná. Bola nádherná dokonca aj teraz, hoci z nej šiel pocit, že ju prešiel parný valec.
Dopili sme fľašu, vymenili cédečko za Joan Jett spievali spolu s ňou. Boli sme opité. A smutné. Parkety boli od popola, jej kožené topánky boli od popola, hriešne drahé. Moje srdce bolo od popola. Bolelo.
Hodila sa mi okolo krku, bola tak veľmi vysoká. Spadli sme. A ona sa rozplakala. A strašne plakala.
„Ja ťa ľúbim.“- zašepkala som jej do vlasov.
Vydala zo seba nejaký neurčitý zvuk a plakala ďalej.
„Veľmi ťa ľúbim.“- slzy mi tiekli po tvári.
Celé telo sa jej triaslo vzlykmi.
„Neskutočne ťa milujem.“
Zhlboka sa nadýchla. Prilepila svoje pery na moje a potom povedala: „Aj ja teba...“
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.