- Pozveš ho na kávu, najlepšie niekde blízko tvojho domu. A vieš čo? Úplne najlepšie na raňajky do mekáča...a potom mu proste povieš, že to má ďaleko domov, že môžte ísť k tebe. U teba treba pozrieť posledný spoj k nemu, najlepšie nejaká električka o desiatej ráno na druhý deň. Ach, a aby som nezabudol, treba nasadiť sexi tón.
- Máš naňho číslo? Áno? Super. Predplatíš si u operátora 100 minút do všetkých sietí a budeš mu vyvolávať. Nasadíš sexi tón hlasu a snažíš sa robiť čo najviac erotických narážok.
- To máš jednoduché. Proste prídeš k nemu, treskneš päsťou do stola a povieš: Muž! Daj mi sex!
- Stačí prísť k nemu a skonštatovať, samozrejme veľmi flegmaticky: Ak ma nechceš, tak si idiot.
...viac si ich už nepamätám. Ale rady nad zlato, škoda len, že sú úplne nepoužiteľné do bežného života. Čím ďalej tým viac naberám odvahu na to spraviť to proste pekne normálne. Hoci sa aj strápniť, zhodiť zo seba všetko, len to povedať...a možno aj pre to, aby som si už nemusela pýtať rady od svojich priateľov...
Aj tak sa mi páčili tie tri hodiny v čajovni. Zbožňujem, keď sme všetci poskrúcaní vo vankúšoch a ležiac sa snažíme nezaspať. Hlášky, dvojzmysly, rozhovory, smiech. Vždy odchádzam s ubolenou bránicou a stupídnym úsmevom na tvári. Šťastná.
Aj to hromadné objatie, uprostred chodníka, keď sme sa tvárili, že nič. Bolo to čarovné...
- "vykašli sa na neho! nestojí ti za to, aha, čo ti spravil po týždni, to nesmieš takto brať!"
- "však proste sa s ním stretni a tvár sa, že to pre teba nič neznamená, a on to pochopí!"
- "kašli na neho, príde lepší!"
som si počas posledných dní niečo napočúvala. Samozrejme sa nedala použiť ani jedna, samozrejme to napokon bolo všetko úplne inak, a samozrejme, že to bolo tak, ako to malo byť.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.