Uvedomila som si, že ťa obdivujem.
Za to, že vieš pri mne sedieť hodiny a počúvať ma, to nedokáže hocikto. Naozaj. Je tak žalostne málo ľudí, ktorí to dokážu. Je to tak. Rozprávam hlúposti, často z cesty, vždy chcem povedať prvú vec, ktorá mi napadne, aby som ju nezabudla.
A ty ma počúvaš. A reaguješ na moje vety. Rozvíjaš moje nezmyselné teórie. O sloníkoch, dinosauroch. O premýšľaní a spaní. O tom, že keby sme fakt premýšľali toľko, koľko tvrdíme, tak už dávno vymyslíme liek na rakovinu. O horiacich ľuďoch. A potom sa spolu smejem.
Povedala som ti, ako mi v meste mizne detstvo.
Povedala som ti, ako strácam najlepšiu priateľku a ty si mi povedal, že určite robím všetko, čo spraviť môžem.
Povedala som ti, ako sa bojím ihiel, ako nemám rada deti.
Povedala som ti kopu vecí. A žiadna z tvojich reakcií ma nemrzela.
Zbožňujem, keď vydávaš tie pazvuky, ktorými sa zvykneme rozprávať s tou najlepšou ženou. Od teba to znie tak, tak inak. Milujem to. Že vždy zopakuješ zvuk, ktorý mne vyjde z úst, keď mi niečo nevyjde, keď na niečo myslím, keď niečo hovorím. Ja viem, znie to divne.
(Môžem pri tebe fajčiť a tebe to nevadí...)
Zbožňujem, keď ťa môžem objať, položiť si hlavu na tvoje rameno, tvár k tvojmu krku, zavrieť oči a myslieť na to, aké to je úžasné.
Spýtaš sa ma: "Premýšľaš?"
A ja poviem áno. Zdvihnem hlavu, pobozkám ťa a cítim sa celá. Kompletná.
Usmievaš sa. Škúlim ti do oka. Počítam pehy. Žijem.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
flagrantine
19. 4.apríla 2011 09:45
aňoooo...
2
Och! Áno! Toto je láska! V poslednom čase je na Birdzi veľa zamilovaných blogov a ja som z toho strašne šťastná Nech vám to vydrží!
Napíš svoj komentár