Tak som človek, ktorý uznáva svoje vlastné hodnoty, je na tomto niečo zlé?

Rozprávala som sa s kamarátom z Londýna, ktorý už bol naozaj veľmi naštvaný, pretože mi nevyšiel výlet za ním cez tieto prázdniny. Niekedy touto dobou by som už sedela v lietadle, ale vzhľadom na nejaké technické problémy sedím doma na posteli a píšem tento blog.

Bol vytočený. Naozaj. A vlastne možno ani nie zo mňa, ale tak zo sveta všeobecne, z toho, že si proste nemôže robiť čo chce. Jeho hnev som si vyžrala ja, pretože ja som človek, ktorý si väčšinu svojho voľného času môže zariadiť tak, ako uzná za vhodné.
Mám úžasných rodičov, ktorí fakt berú na vedomie, že som už dospelá a mám svoju slobodu. Ja zase beriem na vedomie, že som zodpovedná za svoje činy. Riadim sa podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Uznávam len svoje vlastné hodnoty a som rada vonku, medzi ľuďmi. Štyri steny v prostredí môjho domova, nie sú práve to pravé pre mňa.

Aké to prináša nevýhody?
Moja úplná neschopnosť uznávať autority ma už mnohokrát dostala do rôznych problémov. Aby sme si rozumeli, viem uznať za autoritu človeka, ktorý si to podľa mňa zaslúži. Nemám problém s mojimi rodičmi, s mojou triednou profesorkou, s mnohými ďalšími ľuďmi, ale akonáhle mám za autoritu uznať človeka, ktorý ma nepovažuje za seberovnú a dáva mi to jasne najavo, tak je z toho veľký problém. Veľký problém pre mňa. Napríklad, len tak ilustračne, moja profesorka angličtiny.

Som osobnosť. A zrejme som si to uvedomila príliš skoro. Mám svoje vlastné názory, prejavujem ich a nehanbím sa za ne. Najviac na svete neznášam vetu: "Mlč, teraz rozprávajú dospelí.". Vraždila by som, keď ju počujem. Považujem sa za inteligentného človeka a chcem byť rešpektovaná.

Všetci sme osobnosti. Všetci. A mne veľmi vadí, keď sa tieto osobnosti v nás snaží potlačiť niekto tým, že nás buzeruje za hlúposti.
- Príchod domov o desať minút neskôr. Tak pardon, zrejme nevyšli spoje, teleport zatiaľ nevlastním, ospravedlňujem sa, je nutné sa v tom ďalej vŕtať?
- Zlé známky? Pre koho sa učím? Koho budem živiť v budúcnosti? Seba? Áno, učím sa pre seba, ak ma nejaký predmet v škole nezaujíma a pre moju budúcnosť je absolútne bezpredmetný, tak mi tá trojka stačí.
- Nevyjde mi písomka, je od profesora vhodné, aby kričal na celú triedu trištvrte hodiny, v štýle, čo ste to preboha za polointeligentných magorov?

Hierarchia.

Som človek. Ostatní sú ľudia. Sme si rovní. Rešpektujem vaše pravidlá, vy rešpektujte moje pravidlá. Je to fér.

 Blog
Komentuj
 fotka
lui74  21. 4. 2011 20:52
len tak dalej
Napíš svoj komentár