Kvality!!
Kvalitne pehavý, kvalitne strapatý a kvalitne pokrčený...
Nekvality...
Nekvalitne náladová, nekvalitne skrývajúca slzy, nekvalitne nevďačná...
Ľúbi ho tak veľmi, že keby ju požiadal nechá ho odísť, pretože ak niekoho milujete necháte ho ísť, alebo nie?
Kvality!
Kvalitne na smiech, kvalitne zničená, kvalitne unavená...
Nekvality...
Jedine ak nekvalitné miesto, na ktorom sa nachádza.
Ľúbi ju tak veľmi, že keby ho požiadala tak ju nechá ísť? Pretože ak niekoho milujete, tak sa bránite tomu, aby ste oňho prišli, alebo nie?

Kvalitne zatajújúca minulosť.
Tak nekvalitne dokonalý.
Kvalitne ukecaná.
Nekvalitne komunikujúci.
Kvalitne milujúca.
Nekvalitne milovaný?
Kvalitne úplne iná ako on nekvalitne rozdielny od nej.

Pripadám si roztrhaná na kúsky. Rozorvatá. Úplne rozdelená do niekoľkých paralelných životov. Do života s ním, ktorý je tak hnusne dokonalý ako všetko, čo ma kedy obišlo. Do života, ktorý som žila, kým žil On. Do života, ktorý žijem doma. Do života, ktorý mám so svojimi priateľmi.
Pripadám si stereotypne. Rozorvatá, ale stereotypná. Mám rovnaké dni, snažím sa rovnako žiť každý deň, aby som si opäť našla pôdu pod nohami. Pevnú. Niečo o čo by sa dalo oprieť a opierať sa o to ďalších niekoľko rokov. A z pochopiteľných príčin NECHCEM, aby to opäť bol nejaký človek. Ľudia v mojom živote sú tak zvláštne pominuteľní, ale tuším iba tí, na ktorých si ten život staviam.
A on sa na mňa mračí, keď mu poviem, že sa bojím, že oňho prídem. Akoby túto možnosť ani nepripúšťal. Akoby fakt čakal, že spolu budeme navždy. Odteraz až do furt. Chcela by som. Ach a ako veľmi. Ale vzhľadom na minulosť, na skúsenosti a realitu...

Láska mi nedala istotu. Dáva mi ju on každý jedenkrát, kedy sa mu schúlim v náručí v náhlom návale úzkosti. Dáva mi ju vo chvíľach, kedy opätuje moju šialenú chuť na šialené veci..
Koľko trvá, kým všetko, čo vám v minulosti narušilo krehkú rovnováhu vášho vnútorného vesmíru, prestane mať následky do prítomnosti, ktorú práve žijete?

 Blog
Komentuj
 fotka
radiophonic  25. 5. 2011 23:39
23.
 fotka
otvoreneokno  26. 5. 2011 13:22
Od teraz až do furt, ach, myslím, že sa nám bude žiť lepšie, keď pochopíme, že nič nie je večné, a že mŕtvi sme dlhšie ako živí, preto ako mŕtvi potrebujeme omnoho viac šťastia.



Ale tiež sa strácam v stereotype a neviem si povedať, čo chcem.
 fotka
joi  26. 5. 2011 18:25
@radiophonic asi nerozumiem vysvetlíš?
 fotka
radiophonic  26. 5. 2011 22:34
Pravdaže.
Napíš svoj komentár