Teta, on ma opľul...!

Tak keby ste náhodou nevedeli, tak ľudia sú nejakí divní. A aby ste o mne netvrdili, že som totálny alibista, tak áno, divná som aj ja. A aby ste vedeli aký popud ma dneska donútil znova si uvedomiť, že ľudia sú divní, tak preto píšem tento blog.
Brigádujem. Presne ako každý rok aj tento sedím na recepcií jedného študentského domova, ktorý sa cez leto tvári ako hostel, čo v preklade znamená lacné a pomerne slušné ubytovanie pre turistov (ha-ha).
Prišla slečna, že sú obsadené práčky v práčovni, ktoré doprali už skoro pred hodinou a ona teraz nevie, čo má robiť. Že niekto tam videl nejakých opitých chlapov, a že prečo sme ich vpustili dovnútra. Kukám štýlom, že akože eee? (presne ako Ananás v kutilovi) Jej čas je drahocenný, ona na toto iste nemá čas a že máme niečo spraviť. Pri návrhu jednej náhodne prístojacej slečny, že ich má vyhodiť z práčky na nejakú igelitku sa osopila, že či ona im má vyberať prádlo z práčky?! Nie, ja teraz vstanem, vyberiem to prádlo z práčky, sadnem si tam a počkám tam na dotyčných, podľa videnia iných opitých pánov, aby som im láskavo oznámila, že ich prádlo dopralo už pred nejakým časom a ja som bola taká úžasná, že som ho vytiahla, pretože slečna si tiež chcela vyprať a teraz ho tu strážim, aby ho nikto nevzal. A ešte ich s úsmevom na perách poprosím, aby boli takí milí a nabudúce si tam to prádlo nezabudli.
Sedím a kukám akože eee? Slečna sa hádala s kolegyňou vrátničkou, ja som bola ticho, lebo by som ju poslala do všetkých možných otvorov na tele, vynadala jej do rôznych pohlavných orgánov a pre jej ctenú osobu by som možno vymyslela aj zopár nových nádherne efektívnych sprostých slov.
Slečna prevrátila očami a spýtala sa, kto jej teraz akože pomôže. Obrátila som sa a spýtala sa, či si teraz myslí, že to prádlo pôjdem vytiahnuť ja. Škaredo sa kukla a povedala vrátničke, že však jej hovorila, že všetkých bude kontrolovať. (Aby som vás trochu uviedla do obrazu, tak rovno za recepciou sú zavreté dvere a kľúče majú len študenti a hostia, áno jasné, dajú sa vyrobiť druhé, ale čo mám robiť? Stáť na chodbe ako dozorca a kontrolovať každého jedného človeka, ktorý prejde okolo? To ani nemám v náplni práce...)
Zo slečny vypadlo ešte nejaké to slovo, potom sa otočila a nechala nás tam samé v nemom úžase.

V poslednej dobe som si všimla, že ľuďom chýba tá štipka zdravého rozumu a logického uvažovania. Akoby sa na svete zrazu všetci začali spoliehať, že všetky veci za nich vyrieši niekto iný. Hlupáci. A neriešim...už mi len chýba, aby mi sem začali behať študenti, že teta on ma opľul...(smejete sa, ale mame, ktorá robí na ubytovacom, sa to fakt stalo...)

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu