Pohladila si ma po tvári, vzala za ruku a vytiahla z perín. Stála som oproti tebe, v bielom poloroztrhanom tričku s logom firmy, kde pracuje môj otec a v šedivých pyžamových gatiach s bielymi didl myšami. Strapatá, s mokrými vlasmi, zle odlíčenou riasenkou pod očami a so studenými nohami. Držala som tigra za labu a krútila sa mi hlava. Mala si biele šaty, nikdy som na tebe nevidela biele šaty, boli obšité jemnou čipkou a skrývali viac než väčšina tvojho oblečenia. Boli si bosá a krásna. Vlasy zviazané v dvoch copoch vysoko na hlave ako kedysi, keď sme boli ešte mladé, šťastné a hlúpe.
Zasmiala si sa a pobozkala ma na pery, žmurkla si pravým okom a potiahla ma.
*
Stála som rovno vedľa bielej ľalie. Visela z nej hodvábna stuha, stála si predo mnou, v rukách si držala kyticu, na hlave si mala krivo položený závoj, hrýzla si si peru a chodila sem a tam. Chytila som ťa za ruku...
**
Stála som nad postieľkou, malé dieťa ležiace v nej sa naťahovalo po tigra, čo som držala v ruke.
"Tiglíček..."- zachichotalo sa. "Daj...daj...tiglíček."
Zmätene som ho pritiahla bližšie k sebe, dieťa sa rozplakalo. Pribehla si, vzala ho na ruky a snažila sa ho ukolísať k pokoju. Keď si ho položila späť do postieľky, chytila som ťa za ruku...
***
Stála som vedľa teba, smiala si sa. Biele šaty zmenili farbu, odrazu boli ružové. Podala si mi závoj, keď som ho nevzala, sama si mi ho dala do vlasov. Ponáhľala si sa, vrazila si mi do ruky kyticu, v ktorej boli fialové irisy a chcela si vyjsť z dverí. Chytila som ťa za ruku...
****
Opäť si držala na rukách dieťa, iné dieťa. Hojdala si ho v náručí a naťahovala si sa s ním o hračku. Ťahalo ťa za vlasy, smialo sa a bľabotalo. Pristalo ti to. Podišla si ku mne, podala mi dieťa a zohla sa po hračku, ktorú si potom podala dieťaťu do rúčiek, ktoré naťahovalo. Chytila som ťa za ruku...
*****
Stáli sme u mňa v izbe na tom hriešne dokonalom koberci. Žmurkla si ľavým okom, pobozkala ma na líce, zatočila sa a chcela si odísť, nech si prišla od kamkoľvek.
"Počkaj,"- zachripela som.
Obrátila si sa.
"Kam ideš? Čo to bolo?"
"Tie najdôležitejšie chvíle,"- zašepkala si. "tie, pri ktorých sme mali byť spolu."
"Neodchádzaj!"- po tvári mi už tiekli slzy. Prišla si ku mne a zotrela si ich. Pokrútila si hlavou.
A odišla...
Otvorila som oči. Túlila som sa k plyšovému tigrovi, ktorý sa stal súčasťou môjho života, hoci tá červená ruža zvädla. Vankúš bol mokrý a bolesť boľavá...
Kedy to už začne byť noc od noci ľahšie?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár