"Každý jeden deň."- zapchala som si ústa koláčom a tvárila sa nezúčastnene.
"Povedal mi to Dado. Zopár dní potom ako ste sa trochu nezhodli u nejakého náhodného kamaráta."
"Dado ma nenávidí."- zašepkala som.
"To je pravda. Dado sa s istými vecami nikdy nezmieri."- skonštatoval.
"Chýba ti?"- spýtala som sa ja Matta. On sa zhlboka nadýchol a vložil si do úst posledné sústo. Kým prežúval sústredene ma prepaľoval pohľadom, akoby rozmýšľal nad tým, čo znesiem.
"Ja som Ho mal rád, ale On si odo mňa vždy držal odstup. Nikdy si k telu nepripustil nikoho okrem tej vašej partie. Bol to ideálny partner na večerné záťahy, na balenie žien, na zháňanie ľahkých drog, na čokoľvek. Keby som niekoho zabil a potreboval pomoc, zavolal by som Jemu. On vedel všetko vybaviť, poznal tých správnych ľudí, tie správne ženy a každý Ho mal rád."
Usmiala som sa. Matt vstal a kúpil ďalšie koláče. Ovocné. So želatínou navrchu. Tie mám najradšej.
"Áno, taký bol. Ak sa ti smiem s niečím zdôveriť, si jediný Jeho kamarát, ktorého meno si pamätám. Si jediný, ktorý mi imponoval, jediný kto sa so mnou rozprával ako s človekom a nie ako s Jeho milenkou."
Matt sa usmial: "Si jediná Jeho žena, s ktorou stálo za to sa rozprávať."
"Ďakujem."
"Aký bol?"
"Aký bol kedy?"
"Keď odišiel do Londýna, už som s ním nebol."
"Zmenil sa. Bol nervóznejší a strhanejší. Vážnejší. Dospelejší. Ale stále by s tebou zakopal mŕtvolu, ak by si ho požiadal. Začal používať tie desivé dospelácke slová ako rokovanie, zmluvy, jednanie, biznis, akcie...čo ja viem. Bol iný, ale zároveň to bol stále On, aj keď bez pírsingov a bez energie."
"Dospelý?"
Prikývla som. Zmĺkli sme. Vstala som a kúpila nejaké veterníky, jedli sme mlčky. Potom Matt začal rozprávať zážitky, mne po tvári začali tiecť slzy, tak sme vyšli von na cigaretu. Objal ma. Rozumel mi, s takou zvláštnou chladnou eleganciou. A ja som rozumela jemu, s vrelým pochopením.
"Ďakujem, že si prišla."
"Rada som to pre teba spravila."
"Vždy som si myslel, že to s Ním nevydržíš."
"Myslelo si to veľa ľudí."
"Vzali by ste sa?"- spýtal sa trošičku indiskrétne, ale neurazil ma.
Pokrčila som ramenami. "Kto vie? On bol prelietavý a ja som príliš idealistická. Ale raz by sme sa zrejme vzali. Niekedy v budúcnosti."
"Patrili ste k sebe. Prepáč, že to hovorím, nechcem ti ublížiť, ale patril ste k sebe. Ak si budeš chcieť niekedy len tak poplakať, vieš, kde ma nájdeš."
Zasmiala som sa. "Matty, ty so mnou flirtuješ?"
"Tak trochu."- zasmial sa aj on.
"Teraz niekoho mám."
"Naozaj?"- zdvihol obočie, akoby mi chcel naznačiť, že som ešte mala smútiť a nie už milovať.
"Naozaj."
"A všetko si mu povedala?"
"Ešte nie, ale chystám sa."
"Vyrovná sa mu?"- spýtal sa.
"Dvaja ľudia nikdy nebudú rovnaký, neber to tak, že sa vyhýbam odpovedi, ale je to tak. On mal svoje klady a zápory, tak isto aj moja terajšia láska má svoje kvality...nekvality som ešte nenašla."
Zasmial sa. "Si silná žena."
"Nehovor to, prosím ťa, nehovor to. Nie som silná žena, mám okolo seba silných ľudí, ktorí ma držia na nohách."
"Tomu neverím, ale ako chceš. Pôjdem už, rád som ťa videl a ak ti môžem poradiť, povedz mu to, je to prejav dôvery a ak to neunesie, nepatríš k nemu..."
Rozlúčili sme sa. Zostalo mi z tých všetkých koláčov nejako zle. Ale Matt má pravdu, poviem mu to.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár