I. Karmínový východ slnka (inštrumental)
II. Nevinnosť
Pamätám si časy, moja krehká, panenská myseľ pozorovala karmínový východ slnka. Predstavou, čo tam môže nájsť, život bol plný údivu, cítil som viať teplý vietor, musím preskúmať tie hranice, prekročiť zimného snehu hlbín, nevinnosť ma hladí, nikdy predtým som sa necítil tak mladým, bol som tak plný života, no stále túžil som hľadať viac. Ale tie dni sú už za nami, zmenené ako listy na stromoch, odviate navždydo chladného jesenného vánku. A sneh nám už padá, slnko už stratilo farbu, bojujem, aby som vydržal s poslednou možnosťouv brlohu nespravodlivosti, skazenosti a krehkosti, bojujem za zníženie bolestii za zdravý rozum. Obklopený ignoranciou, nikdy som nebol taký vystrašený. Celý môj život zo mňa vyslabol, koniec sa blíži....
III. Carpe Diem
„Carpe diem, zastav čas“ Budem si vždy pamätať chlad novembra, noviny na zemi, zvuky na chodbe, nástenné hodiny tikajú ďalej „Zastav čas“... som ich počul povedať, život nebude nikdy takýto, poobzeraj sa, počúvaj, miluj svoj život, kým tu si. „Rozvíjajte sa, ružové púčiky, kým môžete, staré časy sú čoraz ďalej; A tá kvetina, čo sa dnes usmieva, zajtra môže uvädnúť. Môžem sa učiť z minulosti, no tá je už za nami, dúfajme len v budúcnosť, v ktorej nemusíme byť všetci. Slová mi uviazli v mysli, prežili, čo som sa naučil, musím zastaviť čas, domov, keď som sa vrátil, pripravoval na let, premýšľal nad možnosťami, obával toho najväčšieho strachu, vošla do tmavej noci, otočila sa na mňa posledný krát, pozrela hlboko do očí, a ja som jej povedal: „Ľúbim ťa ... zbohom.“ „Je to tá najhoršia vec, o akej si kedykoľvek počul.“„Ak si ku mne lahýňaš...“ „Oh, keď ju tak miluješ.“ „ ...len prežiť ... všetky naše životy.“ „Zastav čas!“ „Niečo sa stalo.“ „Rozvíjajte sa, ružové púčiky, kým môžete, „Bola zabitá.“
IV. Najtmavšia zo všetkých zím (inštrumental)
V. Ďalší svet
Je tak ďaleko alebo len tak vyzerá, všetko je stratené, bez rozlúčky, strany v ťahu a telka tiež, ďalší svet, kde nieto pravdy, preskákať svoj život bez chyby, zmýliš sa a už nikdy nevstaneš, celkom sám len s prázdnym pohľadom, cítim sa pod psa. Bol som zaslepený rajom, utópiou, vysoko v nebesáchlen zasnený, hlboko v smútku, hádam prečo, oh poď, nech ho zbožňujeme, pobav sa a potom ho ignoruj. Nezáleží na tom, nenechaj ho tak, nechaj, nech sa nakŕmi utrpením, a potom ho priviaž nad celý ten svet, nech vidí. Som už chorý z vás všetkých, vy pokrytci. Dohnali ste ma do úzkych, ja však nepotrebujem vaše sympatie, aby som sa cez to dostal, Ročné obdobia sa menia, tak i ja sa môžem, vzchop sa chlape, dosť bolo sĺz, rozviaž tie povrazy, idem dolu, nedovolím im, aby ma zničili, oh poď, nech ho zbožňujeme, pobav sa a potom ho ignoruj. Nezáleží na tom, nenechaj ho tak, nechaj, nech sa nakŕmi utrpením, A teraz ich nechaj na mňa.
VI. Nevyhnutné leto (inštrumental)
VII. Karmínový západ slnka
Som teraz oveľa múdrejší, život plný spomienok, mi víria v hlave, učia ma akoza lepšie či horšie, prežiť či umrieť. Zistil som, že sa nedá vrátiť čas, život je len zlá skladba. Sadol som si s mojim synom, aby sme si pozreli západ slnka.(„Rozvíjajte sa, ružové púčiky, kým môžete)Prešlo mnoho rokov, tu, prežil som svoj život, no musím odísť,(„Rozvíjajte sa, ružové púčiky, kým môžete) On je pre mňa všetkým, teraz keď prišiel môj čas, teraz, keď môj život končí, hľadíme na západ slnka, zastav čas a neplač, je čas sa rozlúčiť, a i keď odídem, budem žiť v tvojej mysli, v tvojej mysli.
...by Dream Theater.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
j.o.j.k.a
27. 2.febuára 2007 21:50
no tak zaujíímavy žiivot keby mam ja píísať tak to by som píísala do vianooc he he ale je steba hotový spisovateľ
5
Tak tak idem si dat alebo lepsie povedane chcem si dat na auto nakreslit alebo nalepit znak Dream Theater, skratka cierne na bielom a nad to napis Dream Theater. Ja som ale tiez o vas nevedel
Napíš svoj komentár