Začínala som však byť čoraz nervóznejšia,triasli sa mi ruky.Ako udržím ten sláčik?
Keď riaditeľ školy ohlásil začiatok a predstavil pár študentov,prišla som na rad ja.Vystúpila som na javisko a znovu som bola tá sebavedomá Sandra.Počas hry som párkrát zrakom zablúdila do obecenstva.Upútal ma vysoký čiernovlasý chlapec opierajúci sa o dvere sály.Zvláštny typ,nikdy som ho tu nevidela.Podarilo sa mi odohrať skladbu,vrátiť sa dolu a viac som sa tým chlapcom nezaoberala.
Keď som vychádzala zo sály,niekto ma chytil za ruku.Bol to Ted.Vytrhla som sa mu a pokúšala odísť."Sandi počkaj,musím sa s tebou porozprávať!" "Ale ja sa s tebou nechcem rozprávať Tedy,daj mi pokoj." Vyšla som zo sály a zbehla dolu po schodoch.Našťastie tam nikto nebol.Tedy šiel stále za mnou a pokúšal sa ma presvedčiť."Sandra ja ťa ľúbim,a chcem ťa späť.Ona pre mňa nič neznamená,vždy som ľúbil iba teba!". Už som viac nevydržala a rozplakala sa.Ted ma chytil do náručia a nechal ma vyplakať sa. Keď sme odchádzali,kútikom oka som znovu uvidela toho chlapca.Opieral sa o stenu a na tvári mal posmešný úškrn.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár