Chytila ma za ruku a ťahala dovnútra. "Počkaj! Práve som si spomenul, musím ihneď domov!" Pustil som jej ruku a vykročil k výťahu. "Čože? Preboha! Prečo?!" Naklonil som sa k nej, objal ju, trošičku nadvihol a odniesol ju späť za dvere jej bytu. "Vymýšľam si, kde si môžem zavesiť bundu?"
Ako to baby zvyknú robiť, dostal som jeden úder a nasledoval hlasný smiech. Zobliekol som si čo sa v tej chvíli hodilo si zobliecť a nasledoval som ju. Všade príjemne rozvoniaval popcorn.
Zaviedla ma do obývačky, kde sme si obaja sadli do tureckého sedu vedľa seba pred veľkú televíznu obrazovku. "Ako že nie sú vaši doma? A prečo sme..." Dokelu! Na ponožke na päte som si zbadal dieru. "A prečo sme čo? Pokračuj!" Rýchlo som sa pohemžil a zaujal polohu kde by si nič nemala všimnúť. "A prečo sme...si nesadli na gauč?"
Pozrela sa na mňa, ja na ňu len aby som zistil či ona na mňa a to ticho medzi nami dvoma rušila iba reklama: 'Lidl je lacný! Od pondelka bavlnené ponožky, 2 páry, len za jedno euro a šesťdesiatdeväť centov.'
Cítil som sa trápne ale už nie kvôli mojej diere na ponožke. Asi to tak chcela keď si tam ako prvá sadla a ukázala mi aby som urobil to isté. "Alebo vieš čo?" Znova som sa dal do tureckého sedu ale rozsýpal som pritom popcorn medzi nami. "Aj tu je to pohodlné." Priblblo som sa usmial a uvedomil som si, že už poriadne zmätkujem. Bol som už ticho. Ticho som čakal na jej reakciu...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zajkousko
11. 3.marca 2013 23:16
no chlape ty vieš ale napínať ............filip
Napíš svoj komentár