Začala sa prenikavo smiať, lebo každý dobre vie, že moje neprítomné pohľady stoja za to. Ona to vedela! Celý čas. Stavím sa, že si to všimla ešte skôr ako ja sám. To je ale herečka poviem vám! Každopádne nervozita okamžite odplávala a ja som sa už nemusel sústrediť na tú dierku na ponožke.
"Bolo to tak roztomilé, ako si sa snažil všetko maskovať," povedala s doznievajúcim smiechom v hlase. "Prepáč, ja som detailista a keď v situácií ako táto zbadám nedostatky, ovládne ma v momente stres a konám ako blbec," priznal som.
"Vôbec nevadí, budeš niečo piť?" Máličko ma táto jej otázka zarazila. Čo tým myslí? U kamošov som zvyknutý, že po doznení takejto hádanky už za pár sekúnd stoja na stole štamprlíky, ale teraz som nevedel čo odpovedať.
"No áno, dám si čo máš otvorené," riekol som neurčito. Vstala a naskytol sa mi unikátny pohľad na jej dokonalý zadok. Vtedy som si to uvedomil. Nie, nie. Nie pri pohľade na jej oku lahodiace pozadie, aj keď to prišlo práve v tom okamihu. Ja za to nemôžem, vážne nie. Nemôžem si pomôcť, ale ženy mojich snov, sú pri nej len malí tuční chlapi. Poznáme sa dlho, stretli sme sa ešte ako deti na tábore, ale aj napriek tomu, že sa mi páčila, som sa nikdy o nič viac nepokúšal. Rozumeli sme si perfektne.
Začul som, ako sa blíži späť do obývačky. Tak nie. Zakričala mi, aby som jej s tým prišiel pomôcť. Pomôcť? Dva poháre a fľaša s bohviečím si vyžadovali dvojnásobný počet rúk? Nečakal som zbytočne na jej ďalšie pokriky, ktoré by mi to viac objasnili, dvihol som sa z tureckého sedu a vykročil do kuchyne. V kuchyni na stole boli dva poháre a moje obľúbené biele víno, no čo je dôležité, ona tam nebola...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
čo sa mi páči, že je tak neskutočne reálny a rád by som ho prežíval osobne ........filip