a ešte viac sa bojím toho, čo nebolo,
a úplne najviac sa bojím, že by sa to mohlo vrátiť.
Zakazujem si premýšľať o pekných chvíľach,
aby som nepremýšľala o tých zlých
a už vôbec aby som nepremýšľala o tých, ktoré mohli byť.
Vymazávam si z pamäte okamihy, hodiny, tri roky svojho života.
Zabúdam na všetky myšlienky, slová, dotyky.
Odmietam si spomenúť.
Bojím sa, mám strach, ba priam ma to až desí.
Aké jednoduché je zamotať sa do planých sľubov, prekuknutých klamstiev a premlčaných nádejí.
Aké vieš ponúknuť len Ty.
Obaja sme boli zbabelci.
Ani jeden z nás nemal odvahu.
Ty, aby si so mnou zostal, ja, aby som odišla.
A potom sa môžeme čudovať, že to takto skončilo.
Neboj sa, už dávno Ťa nemilujem, ak som Ťa vôbec niekedy milovala.
Len ma mrzí, že som stratila priateľa do dažďa.
Viem, že ani Ty ma už dávno nemiluješ (ak si ma vôbec niekedy miloval)
a vôbec mi to nie je ľúto.
Lebo taký je život (a to si ma naučil Ty).
Najprv som obviňovala seba,
následne Teba,
ale až teraz chápem, že na vine sme tomu obaja.
Lebo Ty si nezostal a ja som neodišla.
Teraz už chápem prečo.
Mal si to ťažké.
Už som pochopila, prečo som bola neperspektívna.
Už Ti to nevyčítam.
Riskoval by si celú svoju minulosť, kým ja som žiadnu nemala.
Chápeš však aj Ty, ako si mi ublížil?
Verila som tomu, že všetko bude inak, lebo si tomu chcel veriť aj Ty.
Ale v skutočnosti si neveril.
V skutočnosti si vždy vedel, ako to skončí.
Len si si to nechcel pripustiť.
Klamal si dvoch ľudí naraz – seba aj mňa.
Myslela som, že mi dávaš krídla,
no v skutočnosti si ma zavrel do klietky,
z ktorej nebolo úniku.
Kým neprišiel niekto, kto ma z nej opatrne vybral,
ošetril mi všetky rany
a naučil ma lietať aj bez krídel.
Vedel si, že sme zasnúbení?
Asi nie, inak by si mi zablahoželal a tešil by si sa so mnou.
Nie je tak?
Teraz si žijeme dva oddelené životy.
Už sa viac nerozprávame.
Už sa viac nevídame.
Koľká škoda.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár