Kaluž

Bola raz jedna malá kaluž. Mala radosť zo života a škodoradostne sa smiala, keď do nej vošlo auto a mohla všetkých postriekať. Bála sa len jednej veci, slnka.
"To je smrť všetkých kaluží"-hovorievala. Raz tadial išiel básnik a keďže mal hlavu kdesi v oblakoch, vkročil do kaluže obidvoma nohami. Namiesto toho, aby sa na ňu nahneval, sprietelil sa s ňou. "Dobrý ďeň" a kaluž mu odpovedala "dobrý" a básnik sa s ňou začal rozprávať, že kde sa tu vzala, lebo sa čudoval. Kaluž bola veľmi šťastná. Dlho sa rozprávali o bohu , že prečo dá že prečo dal slnko , že jej to veľmi škodí, a ona sa slnka bojí.
Básnik jej chcel pomôcť, aby sa nebála, a tak jej rozprávalo obrovskom nekonečnom mori, kde sa mihajú rybky a vlny.
Rozprával jej aj o tom, že more je domovom o matkou všetkých kaluží na svete a že zem o more ďakujú za svoj život práve slnku. A to platí aj pre malé kaluže. A odrazu sa zotmelo. Básnik o niekoľko dní išiel okolo a išiel navštíviť svoju kamarátku kaluž. Ale ona tam už nebola. Tancoovala vo vzduchu v teplom slnečnom svetle.
A povedala mu: "V´daka tebe som pochopila. Keď ma slnko vzalo a začalo ma objímať, prestala som sa báť. A teraz sa nechám unášať vetrom, ktorý mi ukáže cestu k moru. Dovidenia a nezabudni na mňa!"

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu