bolo to prvy novembrovy piatok... boli asi tak styri hodiny poobede...prechadzala som sa starym mestom... nebolo uz sice teple pocasie,ale ani zima... vlasy mi poletovovali od chladnejsieho vetru... v rytme chodze sa vlnil kabat... ohliadnem sa okolo seba..vsimnem si, ze sa uz pomalicky stmieva...v uliach stareho mesta uz svietili lampy... prechadzam okolo vysvieteneho domu sv. martina a pomaly to zacina vo mne vyvolavat prijemny pocit...bol to pocit slobody... prechadzam sa.. nik ma nerusii.. nikam sa nenahlim...pomaly prechadzam k novemu mostu a v tom si vsimam oblohu.. bola krasne sfarbena.. prechadzala od bledezltych odtienov cez oranzove az cervene do sivych az tmavomodrych farieb.. vybehnem rychlo na most, lebo som si chcela vychutnat ten pohlad... a v tom si vsimam brehy, tie boli sfarbenee cez cierne az tmavosede odtiene, ktore sa v dialave stracali na horizonte... vsimam si ze ani dunaj nezaostava.. v ocelovo modrej sa mihali farby zapadajuceho zora... zastanem... stojim na moste a vychutnavam si ten pohlad, vietor mi veje do tvare.. privrem oci a vychutnavam si moment tejto jesenej impresie...po chvilke nasytenia mojich citov sa rozhodujem ze sa pomaly poberiem domov aby mi to co najlepsie utkvelo v pamati.. je krasne vidiet nieco take... asi jedneho dna zoberem platno a olej a namalujem si moju vlastnu impresiu.. nebude siice slavna ako monetov vychod slnka... ale bude to moje padajuce zore...jednoducho to zboznujem
Presne ako povedali občania hore...málokto sa vie tešiť z maličkostí a nájst niečo pekné skutočne nielen v padajúcom lísti, ale v každom jednom lístočku...je to vzácne, naozaj...nie je takých veľa
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.