dnes rano som vstala.. obliekla som sa a ako to uz mojim zvykom rano byva, vzdy sa ponahlam na autobus... dobehnem na zastavku s rysovaciou doskou..pockam si minutku a pri nohach mi zastavi autobus... nastastie nebol preplnenyy.. ale tak to este len pride.. nastupim don a pohladam si nejake prijemne miesto pri okne a oprem si svoju dosku... obzeram sa okolo a jedine co vidim je este ospale tvare ludii ktori idu do prace ale ti ktori idu z nej... autobus sa pomaly hybe.. prejdeme jednu zastavku.. a na druhej uz si opat vsimam oblohu.. zas hrala vsetkymi farbami... slnko uz bolo na oblohe.. i ked stale obloha kde tu hrala oranzovymi a cervenymi odtienmi.. autobus pomaly prichadza na most... pozrem sa opat.. moje ocakavania sa splnili.. pohlad z okna bol nadherny.. voda opat ocelovo modraa tonovana farbami jesene.. a po chviili si vsiimam dialky..miestami tam este ostali stopy po hmle...aj z vody sa parilo.. istotne bola teplejsia ako vzduch.. brehy uz neboli cierne ani sedastee.. bolo vidno odhalenee konare stromov.. farebne boli hnedee so zvysnymi odtienmi cervenych, hnedastych, nazltlych uz pomaly opadnutych listov... niektore sa vsak este drzali na svojom mieste ... miestami to cele posobil, ako keby to bolo zo zlata... v tedy ma premohol az nenormalny pocit pokoja... lebo vecer pred som ostala smutna z poslednych udalosti.. potesilo ma to...bol to nevyslovne oslobodzujuuce...aspon na chvilu zo mna opadol prival vsetkych udalosti a prac do skoly.. vychutnavala som si dalsi moment krasy... obdivujem to...
Heh...toto sú veci, ktoré ma nikdy neprestanú fascinovať a je pre mňa potešením nechať sa doslova "odviať" myšlienkami na to pekné, čo je každodenne okolo nás všetkých. Týmto článkom si to dokázala
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.