Myslím, že je veľmi ťažké určiť čo je v živote skutočné a čo len predstavy. Tak napríklad vysvetliť si ľudské správanie je podľa mňa ozaj umenie. Ako mám tušiť ako to ten človek myslí ? Niekedy keď mám svetlú optimistickú chvíľku si poviem, že ma ten človek má skutočne rád. Prečo by inak bol ochotný na mňa pol hodinu počkať ? Prečo by ma šiel odprevadiť aj keď by mal určite niečo iné na robote a ešte keď býva opačným smerom ? Prečo by sa ma zastával a chránil ma? Prečo by mi inak písal smsku, že mi ďakuje za tanec aj keď mi už raz poďakoval osobne ? Prečo by inak keď mu zo srandy poviem, nech pozdraví všetky moje kamarátky išiel za každou jednou a osobne ju pozdravil ? Prečo... ? Mohla by som tu doplniť daľších milión otázok. Potom ma však prepadne neistota a rozmýšľam či to všetko nie je len sen. Veď odprevádza domov aj iné dievčatá, aj za inými dievčatami len tak príde a zaujíma sa o to, ako sa majú, čo majú nové, veď aj iným dievčatám otvára dvere, píše smsky, ...
Tak teda? Kde je pravda? Mám veriť niečomu v mojom vnútri, ktoré mi vraví, že len na mňa sa pozerá tak ako na nikoho iného nie ? Mám veriť ľuďom, ktorí mi tvrdia, že je do mňa blázon ? Alebo radšej veriť svojmu zdravému usúdku, že nič nie je až také krásne? Bojím sa veriť obom verziám, ale tej prvej viac, lebo pád zvrchu by bolel. Tak teda balansujem medzi tým, v čo dúfam a tým, čo je skutočné. A verím, že raz nájdem odpoveď.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár